Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Energetická chudoba bola témou diskusií v rámci Európskeho klimatického paktu v spolupráci s iniciatívou Klíma ťa potrebuje.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) - Energetická chudoba na Slovensku už neznamená len nedostatok tepla v zime. Najnovší prieskum Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Eurofoundu ukázal, že takmer polovica slovenských domácností si pri extrémnych teplotách v lete nemôže dovoliť udržať primerané teplo. Energetická chudoba je čoraz viac celoročný problém, úzko prepojený so stavom bývania, kvalitou izolácie, technickým vybavením domácností a výškou príjmov.
Slovensko patrí podľa prieskumu medzi krajiny Európskej únie s najvyšším podielom domácností, ktoré si v lete nedokážu udržať primeranú teplotu vo svojich obydliach. Dovoliť si to nemôže zhruba 49 % domácností v SR. Ochladzovať svoje bývanie v lete nemôže 66 % ľudí s nízkymi príjmami. Najviac sa to týka krajín strednej a východnej Európy. Horšie ako Slovensko sú na tom už len Poľsko a Litva. V Poľsku si ochladenie nemôže dovoliť vyše 52 % domácností, v Litve takmer 51 %.
„Máme vysoký podiel nerekonštruovaných a energeticky neefektívnych domov, do ktorých sa teplo ľahko dostáva. K tomu sa pridáva energetická chudoba - domácnosti majú vysoké výdavky za energie a nezostávajú im prostriedky ani na zateplenie, ani na klimatizáciu, nieto ešte na jej prevádzku,“ upozornila vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Dušana Dokupilová.
Európske dáta podľa energetika a ambasádora Klimatického paktu Mateja Fabšíka jasne ukazujú, že extrémne horúčavy sa stávajú energetickým aj sociálnym rizikom. „Slovensko preto potrebuje rýchlo pripraviť legislatívu, ktorá zaradí chladenie medzi základné témy energetickej bezpečnosti - od povinného znižovania prehrievania budov až po systematickú podporu moderných riešení,“ uviedol.
Chladenie musí byť podľa neho súčasťou národných aj mestských koncepcií rovnako ako vykurovanie. „Budúcnosťou nie sú tisíce samostatných klimatizácií, ale zdieľané systémy, zásobníky chladu, využívanie geotermálnej energie a inteligentné riadenie spotreby. Ak začneme konať teraz, vieme z chladenia spraviť dostupnú verejnú službu, nie luxus pre pár vyvolených,“ dodal Fabšík.
Slovensko spolu s inými krajinami bude výrazne vystavené otepľovaniu. Dokupilová uviedla, že podľa klimatických scenárov sa naša klíma bude v budúcnosti podobať na balkánsku. „Na rozdiel od južnejších krajín na vysoké teploty nie sme pripravení. Chýba tienenie budov, adaptované mestské prostredie aj zvyklosti obyvateľov,“ vysvetlila.
Energetická chudoba bola témou diskusií v rámci Európskeho klimatického paktu v spolupráci s iniciatívou Klíma ťa potrebuje. „Dlhodobo považujeme za dôležité prepájať odborníkov s miestnymi komunitami a organizovať diskusie priamo v regiónoch, kde môžeme hovoriť o energetickej chudobe tam, kde je jej dopad najsilnejší,“ uzavrela Zuzana Žuborová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Slovensko patrí podľa prieskumu medzi krajiny Európskej únie s najvyšším podielom domácností, ktoré si v lete nedokážu udržať primeranú teplotu vo svojich obydliach. Dovoliť si to nemôže zhruba 49 % domácností v SR. Ochladzovať svoje bývanie v lete nemôže 66 % ľudí s nízkymi príjmami. Najviac sa to týka krajín strednej a východnej Európy. Horšie ako Slovensko sú na tom už len Poľsko a Litva. V Poľsku si ochladenie nemôže dovoliť vyše 52 % domácností, v Litve takmer 51 %.
„Máme vysoký podiel nerekonštruovaných a energeticky neefektívnych domov, do ktorých sa teplo ľahko dostáva. K tomu sa pridáva energetická chudoba - domácnosti majú vysoké výdavky za energie a nezostávajú im prostriedky ani na zateplenie, ani na klimatizáciu, nieto ešte na jej prevádzku,“ upozornila vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Dušana Dokupilová.
Európske dáta podľa energetika a ambasádora Klimatického paktu Mateja Fabšíka jasne ukazujú, že extrémne horúčavy sa stávajú energetickým aj sociálnym rizikom. „Slovensko preto potrebuje rýchlo pripraviť legislatívu, ktorá zaradí chladenie medzi základné témy energetickej bezpečnosti - od povinného znižovania prehrievania budov až po systematickú podporu moderných riešení,“ uviedol.
Chladenie musí byť podľa neho súčasťou národných aj mestských koncepcií rovnako ako vykurovanie. „Budúcnosťou nie sú tisíce samostatných klimatizácií, ale zdieľané systémy, zásobníky chladu, využívanie geotermálnej energie a inteligentné riadenie spotreby. Ak začneme konať teraz, vieme z chladenia spraviť dostupnú verejnú službu, nie luxus pre pár vyvolených,“ dodal Fabšík.
Slovensko spolu s inými krajinami bude výrazne vystavené otepľovaniu. Dokupilová uviedla, že podľa klimatických scenárov sa naša klíma bude v budúcnosti podobať na balkánsku. „Na rozdiel od južnejších krajín na vysoké teploty nie sme pripravení. Chýba tienenie budov, adaptované mestské prostredie aj zvyklosti obyvateľov,“ vysvetlila.
Energetická chudoba bola témou diskusií v rámci Európskeho klimatického paktu v spolupráci s iniciatívou Klíma ťa potrebuje. „Dlhodobo považujeme za dôležité prepájať odborníkov s miestnymi komunitami a organizovať diskusie priamo v regiónoch, kde môžeme hovoriť o energetickej chudobe tam, kde je jej dopad najsilnejší,“ uzavrela Zuzana Žuborová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
