Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Najviac sa veterná energetika rozvíja v Číne.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) - Veterná energia podľa správy WindEurope v roku 2025 pokryla 19 % spotreby elektriny v Európskej únii, v Dánsku dokonca polovicu. Zároveň v EÚ minulý rok pribudli nové veterné elektrárne s celkovou inštalovanou kapacitou viac ako 15.000 megawattov (MW). Informovala o tom Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
Na konci roka 2025 dodávalo elektrinu v EÚ celkom 246.000 MW inštalovaného výkonu vo veternej energetike. Pre európskych spotrebiteľov vyrobili 465 terawatthodín elektriny. „Aj tieto čísla ukazujú, že bez veternej energie sa európsky priemysel a domácnosti nezaobídu. Veterná energia už nie je okrajovým, ale naopak v dobe globálnych konfliktov jedným z najbezpečnejších zdrojov cenovo výhodnej elektriny,“ myslí si člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Vyše 90 % nových kapacít minulý rok v Európe pribudlo na pevnine, čo podľa Lacka potvrdzuje efektivitu tejto technológie pri využití mimo tzv. offshorových elektrární. Najviac stavali Nemecko (5735 MW), Švédsko (1767 MW) a Španielsko (1563 MW). „Spomedzi našich susedov minulý rok pridalo nové kapacity najmä Poľsko, ktoré do konca roka 2030 plánuje dosiahnuť inštalovaný výkon vo vetre na úrovni 14.000 MW,“ dodal Lacko.
Na Slovensku nová veterná elektráreň nepribudla od roku 2004 a tie súčasné majú dokopy kapacitu 4 MW. Lacko za tým vidí najmä zdĺhavý povoľovací proces. „Na Slovensku sú aktuálne projekty aj viac ako štyri roky len v procese EIA,“ uviedol. Investori sú pritom podľa neho pripravení investovať na Slovensku do veternej energetiky približne 1,5 miliardy eur.
Aj správa WindEurope upozorňuje, že hlavným problémom v Európe už nie je technológia ani nedostatok kapitálu. Rozvoj v súčasnosti najviac brzdia povoľovacie procesy, kapacita sietí a pomalé pripájanie projektov. Ako príklad fungujúceho prístupu uvádza WindEurope Nemecko, ktoré v roku 2025 vydalo povolenia pre nové pevninské projekty veterných elektrární s kapacitou 20.800 MW a priemernú dĺžku povoľovania skrátilo na 17 mesiacov.
Najviac sa veterná energetika rozvíja v Číne. Tá vlani postavila takmer 75 % z celkom 159.000 MW novovybudovaných veterných elektrární vo svete.
Na konci roka 2025 dodávalo elektrinu v EÚ celkom 246.000 MW inštalovaného výkonu vo veternej energetike. Pre európskych spotrebiteľov vyrobili 465 terawatthodín elektriny. „Aj tieto čísla ukazujú, že bez veternej energie sa európsky priemysel a domácnosti nezaobídu. Veterná energia už nie je okrajovým, ale naopak v dobe globálnych konfliktov jedným z najbezpečnejších zdrojov cenovo výhodnej elektriny,“ myslí si člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Vyše 90 % nových kapacít minulý rok v Európe pribudlo na pevnine, čo podľa Lacka potvrdzuje efektivitu tejto technológie pri využití mimo tzv. offshorových elektrární. Najviac stavali Nemecko (5735 MW), Švédsko (1767 MW) a Španielsko (1563 MW). „Spomedzi našich susedov minulý rok pridalo nové kapacity najmä Poľsko, ktoré do konca roka 2030 plánuje dosiahnuť inštalovaný výkon vo vetre na úrovni 14.000 MW,“ dodal Lacko.
Na Slovensku nová veterná elektráreň nepribudla od roku 2004 a tie súčasné majú dokopy kapacitu 4 MW. Lacko za tým vidí najmä zdĺhavý povoľovací proces. „Na Slovensku sú aktuálne projekty aj viac ako štyri roky len v procese EIA,“ uviedol. Investori sú pritom podľa neho pripravení investovať na Slovensku do veternej energetiky približne 1,5 miliardy eur.
Aj správa WindEurope upozorňuje, že hlavným problémom v Európe už nie je technológia ani nedostatok kapitálu. Rozvoj v súčasnosti najviac brzdia povoľovacie procesy, kapacita sietí a pomalé pripájanie projektov. Ako príklad fungujúceho prístupu uvádza WindEurope Nemecko, ktoré v roku 2025 vydalo povolenia pre nové pevninské projekty veterných elektrární s kapacitou 20.800 MW a priemernú dĺžku povoľovania skrátilo na 17 mesiacov.
Najviac sa veterná energetika rozvíja v Číne. Tá vlani postavila takmer 75 % z celkom 159.000 MW novovybudovaných veterných elektrární vo svete.
