Brusel 21. januára (TASR) - Európska únia musí posilniť svoje globálne partnerstvá a zlepšiť odstrašovanie pri hrozbách, ako sú napríklad aj hrozby voči Grónsku a zavádzanie nových ciel voči štátom podporujúcich súčasný štatút Grónska. Vyplýva to z uznesení, ktoré v stredu prijali poslanci Európskeho parlamentu (EP), informuje spravodajca TASR.

Parlament v uznesení, za ktoré zahlasovalo 392 poslancov, 179 bolo proti a 83 sa zdržalo hlasovania, odsúdil používanie jednostranných obchodných hrozieb a ekonomického zastrašovania voči Dánsku a ďalším členským štátom EÚ ako formu nátlaku. Poslanci označili tieto kroky za nezlučiteľné s medzinárodným právom a základnými zásadami spolupráce medzi spojencami NATO a uviedli, že Grónsko nesmie byť použité ako nástroj na rozdelenie Európskej únie.

Uznesenie vyzýva členské štáty EÚ, aby reagovali pevne, kolektívne, rozhodne a aby odolali akémukoľvek takémuto nátlaku. V tejto súvislosti EP vyjadril poľutovanie nad „transakčným“ prístupom administratívy USA k zahraničnej politike, ktorý sa vyznačuje zníženým záväzkom voči multilateralizmu a európskej bezpečnosti. EÚ sa musí poučiť zo svojej zraniteľnosti, tvrdia poslanci, a vyhnúť sa tomu, aby sa v budúcnosti ocitla v pozícii zraniteľnej voči nátlaku.

Európski zákonodarcovia v ďalšom uznesení vyjadrili vážne obavy zo zasahovania krajín mimo EÚ do Grónska vrátane hybridných akcií a adresných hrozieb USA voči zvrchovanosti Grónska. Takéto kroky označili za hlavnú hrozbu pre strategické záujmy EÚ. Text, ktorý podporilo 395 poslancov, 197 bolo proti a 70 sa zdržalo hlasovania, nalieha na jednotnú reakciu EÚ a podporuje spoločné vyhlásenie viacerých členských štátov EÚ zo 6. januára 2026, v ktorom sa potvrdzuje, že o budúcnosti Grónska môže rozhodnúť iba Dánsko a Grónsko.

Toto uznesenie vyjadruje tiež znepokojenie nad americkou stratégiou národnej bezpečnosti z decembra 2025. Táto stratégia podľa europoslancov „formalizuje neopodstatnenú politiku USA“, ktorá považuje EÚ aj s jej hodnotami, zásadami demokratickej správy vecí verejných a niekoľkými jej základnými bezpečnostnými cieľmi za protichodnú záujmom USA.

Parlament zdôraznil kľúčovú úlohu NATO a USA ako kľúčového spojenca Európy, ale aj rastúcu nepredvídateľnosť a izolacionizmus v zahraničnej politike USA vrátane rizika stiahnutia vojsk z Európy. Poslanci preto vyzvali na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v EÚ, zvýšené a koordinované výdavky na obranu v členských štátoch, silnejšie európske obranné spôsobilosti a väčšiu strategickú autonómiu pri súčasnom zachovaní vyváženého transatlantického partnerstva.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)