Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Ekonomika

EÚ dá vyše 1,1 miliardy eur na 7 ekologických inovatívnych projektov

Na archívnej snímke Frans Timmermans. Foto: TASR/AP

Inovácie majú zásadný význam pre nájdenie riešení, aby dosiahla cieľ udržať otepľovanie planéty maximálne do 1,5 stupňa Celzia, uviedol podpredseda EK Frans Timmermans.

Brusel 16. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že EÚ investuje viac ako 1,1 miliardy eur do siedmich rozsiahlych inovatívnych projektov v rámci Inovačného fondu. Prostredníctvom grantov Únia podporí projekty, ktorých cieľom je uvádzať na trh prelomové technológie v energeticky náročných odvetviach a v odvetviach vodíka, zachytávania oxidu uhličitého, jeho využitia a skladovania a v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Ide o projekty, ktoré sa budú realizovať v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Nórsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku.

Výkonný podpredseda EK Frans Timmermans, ktorý je zodpovedný za Európsku zelenú dohodu, pri tejto príležitosti uviedol, že inovácie majú zásadný význam pre nájdenie riešení, ktoré EÚ potrebuje už v tomto desaťročí, aby dosiahla cieľ udržať otepľovanie planéty maximálne do 1,5 stupňa Celzia. Pripomenul, že legislatívny balík Fit-for-55 z dielne eurokomisie navrhuje zvýšiť Inovačný fond tak, aby inovatívne európske projekty a nápady mohli globálne konkurovať inováciám v oblasti klímy.

V rámci prvej výzvy na predkladanie návrhov na rozsiahle projekty, ktoré budú financované z Inovačného fondu, bolo vybraných sedem projektov s celkovými kapitálovými nákladmi presahujúcimi 7,5 milióna eur. Ich hodnotenie vykonali nezávislí odborníci, ktorí sa zamerali na ich schopnosť znížiť - v porovnaní s konvenčnými technológiami - emisie skleníkových plynov a inovovať nad rámec najmodernejších technológií.

Zároveň museli byť vybrané projekty dostatočne pokročilé, aby ich bolo možné rýchlo zaviesť do praxe. Medzi ďalšie výberové kritériá patril aj potenciál projektov z hľadiska ich rozšíriteľnosti a nákladovej efektívnosti.

Projekty, ktoré získali financovanie EÚ, zahŕňajú širokú škálu odvetví relevantných pre dekarbonizáciu rôznych sektorov európskeho priemyslu a energetiky, ako sú odvetvia chemických látok, ocele, cementu, rafinérie a elektrina a teplo. Všetky projekty sú buď už súčasťou priemyselných uzlov, alebo sú východiskovým bodom pre dekarbonizačné skupiny vzájomne prepojených odvetví.

Cieľom projektu vo Švédsku je úplne odstrániť emisie skleníkových plynov z výroby ocele používaním vodíka z obnoviteľných zdrojov. Projekt vo Fínsku ukáže dva spôsoby výroby čistého vodíka v rafinérii v Porvoo prostredníctvom obnoviteľnej energie a zachytávania CO2 a jeho trvalého skladovania v Severnom mori. Projekt vo Francúzsku je zameraný na zachytávanie emisií v cementárni, keď CO2 sa čiastočne uloží v Severnom mori a čiastočne pridáva do betónu. Belgický projekt vyvíja úplný hodnotový reťazec zachytávania, prepravy a ukladania uhlíka v antverpskom prístave.

Taliani chcú vytvoriť pilotnú linku v priemyselnom meradle pre výrobu inovatívnych a vysoko výkonných fotovoltaických článkov. Projekt v Španielsku premení nerecyklovateľný tuhý komunálny odpad na metanol a v rámci iného projektu vo Švédsku bude vybudované zariadenie na zachytávanie a ukladanie uhlíka v existujúcej elektrárni na biomasu pre kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie v Štokholme.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Štefan Puškáš


Jednotlivé grantové dohody pripraví Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), ktorá je vykonávacím orgánom Inovačného fondu. Dohody by mali byť dokončené v prvom štvrťroku 2022, čo EK umožní prijať príslušné rozhodnutia o udelení grantu a začať vyplácanie prostriedkov.

Koncom októbra eurokomisia zverejnila druhú výzvu na predkladanie návrhov na rozsiahle projekty s lehotou do 3. marca 2022. Predkladatelia všetkých projektov, ktoré neboli v prvej výzve úspešné, tak môžu svoje projekty prihlásiť znova.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)