Frankfurt nad Mohanom 1. februára (TASR) - Bankové regulačné úrady v Európskej únii (EÚ) spustili v utorok (31. 1.) záťažový test. Cieľom je preveriť, ako sa banky dokážu vyrovnať s dlhým obdobím vysokej inflácie a úrokových sadzieb, keďže sa očakáva, že Európska centrálna banka (ECB) ešte zvýši náklady na pôžičky. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Najnovší dvojročný záťažový test odráža zmenu makroekonomického prostredia, keďže ruská invázia na Ukrajinu pomohla vytlačiť infláciu v Európe na najvyššiu úroveň za celé desaťročia a ECB rýchlo zvýšila svoje úrokové sadzby, aby ju skrotila.

Predchádzajúci záťažový test v roku 2021 bol nastavený na pozadí dlhodobo nízkej úrokovej sadzby.

Doposiaľ najrozsiahlejší a najtvrdší test predpokladá, že Rusko úplne preruší dodávky plynu do EÚ, čím sa zvýšia ceny energií a inflácia v EÚ stúpne na 9,7 %. Miera inflácie v eurozóne dosiahla vlani v októbri vrchol na úrovni 10,6 %. Podľa predbežných údajov v januári 2023 klesla inflácia v euroregióne na 8,5 %.

Záťažové testy sa stali bežnou súčasťou fungovania bánk. Pôvodne sa nimi zisťovala potreba rekapitalizácie bánk po tom, ako im museli pomáhať daňoví poplatníci počas globálnej finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi, a odnedávna slúžia na kontrolu odolnosti bánk.

Európsky úrad pre bankovníctvo (EBA) uviedol, že najnovší test teoretických šokov, navrhnutý v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB), zahŕňa 70 bánk v EÚ, o 20 viac ako v roku 2021, čo predstavuje 75 % celkových bankových aktív bloku.

Nepriaznivý scenár počíta s hypotetickým vážnym zhoršením geopolitického vývoja sprevádzaným zvýšením cien komodít a opätovným nárastom ochorenia COVID-19, uviedol EBA vo vyhlásení.

To povedie k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) o 6 %, nárastu nezamestnanosti, poklesu cien nehnuteľností, zníženiu dodávok plynu a pretrvávajúcej vysokej inflácii a vysokým úrokovým sadzbám počas trojročného obdobia do roku 2025.

Výsledky jednotlivých bánk bez označenia, či vyhoveli alebo zlyhali, budú zverejnené koncom júla ako informácia o výročnom hodnotení regulačných úradov o ich kapitálových rezervách. Väčšia vzorka bánk umožňuje zaviesť jednoduchší prístup k posúdeniu rizík, uviedol EBA.

Existuje aj nový, podrobnejší prístup k tomu, ako sa otrasy prenášajú do sektorov ekonomiky, ktorým sú banky vystavené, aj keď v ňom nie sú explicitne zahrnuté prepojenia na nebankové subjekty, ako sú investičné fondy, na ktoré sa teraz zameriavajú regulačné úrady, alebo klimatická zmena.

Regulačné úrady EÚ chcú podrobnejšie preskúmať vplyv problémov v dodávateľských reťazcoch po pandémii ochorenia COVID-19 a väčšej zraniteľnosť energeticky náročných sektorov po vojne na Ukrajine na bankový sektor.

Test kontrastuje so skutočnou prognózou ECB, podľa ktorej inflácia v eurozóne klesne na v tomto roku na 6,3 % a v budúcom roku na 3,4 %. ECB predpovedá tiež zrýchlenie ekonomického rastu z tohtoročných 0,5 % na 1,9 % v budúcom roku.