Brusel 26. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok zverejnila aktualizované pravidlá Európskej únie (EÚ) pre preverovanie zahraničných investícií, čím posilnila svoju schopnosť identifikovať a kolektívne riešiť riziká vyplývajúce zo zahraničných investícií pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že aktualizovaný právny rámec zlepší ochranu kritických sektorov, aktív a technológií koherentným spôsobom a zároveň zachová všeobecnú otvorenosť EÚ voči zahraničným investíciám.

Aktualizované pravidlá zavádzajú povinné mechanizmy preverovania vo všetkých členských štátoch eurobloku, čím sa zabezpečí ráznejší prístup k preverovaniu zahraničných investícií.

Nariadenie rozširuje rozsah pôsobnosti a teraz zahŕňa okrem iného aj nepriame zahraničné investície. Rozširuje aj preverovanie na investorov so sídlom v EÚ, ktorých v konečnom dôsledku kontroluje fyzická osoba alebo subjekt z krajiny mimo EÚ. Zavádza tiež minimálny rozsah pre národné mechanizmy preverovania vrátane investícií do citlivých a strategických oblastí, ako sú položky s dvojakým použitím, kritické technológie, kritické suroviny, finančné služby, doprava, energetika a volebná infraštruktúra.

Aktualizovaný rámec tiež stanovuje spoločnú minimálnu úroveň harmonizácie procedurálnych aspektov, ako sú napríklad časové harmonogramy pre národné procesy preverovania. Rovnako sa ním stanovujú kritériá filtrovania, aby sa v rámci mechanizmu spolupráce EÚ oznamovali iba prípady, ktoré predstavujú vysoké riziko pre bezpečnosť a verejný poriadok, a posilňuje sa transparentnosť prostredníctvom lepšej výmeny informácií o výsledkoch vnútroštátnych postupov preverovania.

Eurokomisár EÚ pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič v správe pre médiá skonštatoval, že revidovaný rámec pre preverovanie zahraničných investícií je ďalším významným krokom v úsilí EÚ o ďalšie posilnenie súboru nástrojov hospodárskej bezpečnosti.

„Umožňuje EÚ a jej členským štátom identifikovať a riešiť riziká vyplývajúce zo zahraničných investícií, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok, a zároveň chrániť kritické technológie, infraštruktúru a odolnosť dodávateľských reťazcov. Zároveň zachováva otvorenosť EÚ voči zahraničným investíciám a pomáha jej udržiavať bezpečné a atraktívne miesto pre podnikanie,“ vysvetlil Šefčovič.

Aktualizované nariadenie o preverovaní zahraničných investícií nadobudne účinnosť 20 dní po jeho piatkovom zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať 18 mesiacov k dispozícii na implementáciu minimálnych požiadaviek nariadenia.

Štáty EÚ sa zhodli na zefektívnení transeurópskej energetickej infraštruktúry

Ministri členských štátov EÚ sa v piatok v Luxemburgu dohodli na rokovacej pozícii k balíku európskych sietí, ktorý zahŕňa revíziu nariadenia o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E) a smernicu o povoľovaní. Zámerom balíka je riešiť naliehavú modernizáciu a rozšírenia európskej energetickej infraštruktúry s cieľom urýchliť elektrifikáciu a dekarbonizáciu, informuje spravodajca TASR.

Rada EÚ pre dopravu a telekomunikácie spresnila, že jej pozícia sa zameriava na zlepšenie plánovania cezhraničnej energetickej infraštruktúry, zefektívnenie a urýchlenie udeľovania povolení a zabezpečenie bezpečnejšej a odolnejšej energetickej siete.

Cyperský minister energetiky, obchodu a priemyslu Michael Damianos v mene krajiny predsedajúcej v Rade EÚ spresnil, že táto dohoda pripravuje cestu pre elektrifikáciu Európy a dosiahnutie klimatickej neutrality.

„Zrýchleným udeľovaním povolení a posilnením prepojení vrátane ukončenia energetickej izolácie členských štátov zabezpečujeme dostupnú a čistú energiu a posilňujeme energetickú bezpečnosť pre všetkých európskych občanov. Cyperské predsedníctvo uviedlo do praxe motto Autonómna Európa otvorená svetu,“ uviedol Damianos v správe pre médiá.

Rada EÚ podporila spoločný rámec pre plánovanie rozvoja siete v sektoroch elektrickej energie, vodíka a plynu. To by zahŕňalo centrálny scenár, ktorý by vypracovala Európska komisia a ktorý by bol založený na vstupoch od členských štátov a zainteresovaných strán s cieľom identifikovať a riešiť dlhodobé medzery a úzke miesta v infraštruktúre.

Ministri presadzujú, aby boli zohľadnené národné plány v oblasti energetiky a klímy, regionálne špecifiká a rozdiely v cenách energií. Členské štáty sa dohodli, že časť nevyčerpaných príjmov z preťaženia, finančných prostriedkov z úzkych miest v sieti medzi rôznymi oblasťami, kde sa obchoduje s elektrinou, známymi aj ako ponukové zóny, sa reinvestuje do cezhraničných projektov zameraných na zníženie preťaženia.

Zavádza sa aj postupné zvyšovanie príjmov z preťaženia (5 percentuálnych bodov ročne), počnúc 10 % od 1. januára 2028, až kým nedosiahne 25 % do roku 2031. Ak sa tieto prostriedky nevyčerpajú, po ôsmich rokoch budú sprístupnené členským štátom na využitie v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o trhu s elektrinou.

Ministri energetiky potvrdili rastúci počet úmyselných narušení (sabotáž, fyzické alebo kybernetické útoky) a stanovili novú kategóriu prioritných projektov zameraných na bezpečnosť a odolnosť existujúcej elektrickej infraštruktúry. To umožní financovanie kritických komponentov pre núdzové opravy elektrických prepojovacích vedení.

Rada ministrov schválila potrebu rýchlejších a transparentnejších postupov povoľovania vrátane vytvorenia digitálnych portálov pre zjednodušené žiadosti a označenia projektov v oblasti elektriny a obnoviteľných zdrojov energie za projekty v nadradenom verejnom záujme, pričom sa uprednostní ich schválenie.

Členské štáty sa budú snažiť vyhnúť vylúčeniu rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov vo veľkých oblastiach a urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom účinnejšieho a zjednodušeného postupu.

Rada EÚ už pod írskym predsedníctvom začne rokovania s Európskym parlamentom po tom, ako aj europoslanci prijmú svoju pozíciu. Cieľom je dosiahnuť konečnú dohodu o legislatíve ešte v roku 2026.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)