Quantcast
< sekcia Ekonomika

SR má prisľúbených 200 miliónov eur na odstavenie Jaslovských Bohuníc

Foto: TASR

Potvrdenie konečnej číselnej podoby eurorozpočtu a jednotlivých národných alokácií sa zo strany premiérov a prezidentov členských štátov EÚ očakáva v priebehu dnešného dňa.

Brusel 8. februára (TASR) - Predbežný dokument Európskej rady o podobe rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov uvádza, že Slovenskej republike sa podarilo udržať jeden zo základných cieľov - zvýšenie prostriedkov na odstavenie jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Oficiálne čísla špecifikujúce alokácie pre jednotlivé členské štáty EÚ ešte stále nie sú k dispozícii, z doteraz poskytnutej dokumentácie však vyplýva, že Slovensko sa dočkalo splnenia jedného zo základných cieľov, s ktorými premiér Robert Fico vo štvrtok (7.2.) išiel na rokovanie rozpočtového summitu do Bruselu.

Najnovšia podoba dokumentu Európskej rady jasne indikuje, že EÚ v záujme podpory jadrovej bezpečnosti v Európe vyčlenilo na obdobie rokov 2014 až 2020 dodatočných 860 miliónov eur na vyraďovanie zastaraných jadrových reaktorov v Bulharsku, Litve a na Slovensku.

Podľa tohto dokumentu elektráreň Ignalina v Litve dostane na demontáž 400 miliónov eur, na odstavenie reaktorov v Jaslovských Bohuniciach dostane slovenská strana sľúbených 200 miliónov eur a bulharská atómová elektráreň Kozloduj má prisľúbených 260 miliónov eur.

Potvrdenie konečnej číselnej podoby eurorozpočtu a jednotlivých národných alokácií sa zo strany premiérov a prezidentov členských štátov EÚ očakáva v priebehu dnešného dňa.


Európska rada predstavila návrh financovanie politík EÚ do roku 2020



Predbežná podoba nového viacročného rozpočtu z dielne Európskej rady (ER), ktorá bola poskytnutá novinárom prítomným na prebiehajúcom rozpočtovom summite v Bruseli, rozdeľuje peniaze EÚ do šiestich výdavkových kapitol, v rámci ktorých budú financované aktivity únie v rokoch 2014 až 2020. Najviac pritom pôjde na spoločnú poľnohospodársku politiku a oblasť kohézie.

V rámci druhej rozpočtovej kapitoly "Udržateľný rast - prírodné zdroje" dostane oblasť poľnohospodárstva 373,479 miliardy eur, z toho 277,851 miliardy eur pôjde na priame platby. Členské štáty budú mať možnosť finančných presunov medzi prvým (rozvoj vidieka) a druhým pilierom (priame platby) do výšky 15 % z ich ročných alokácií.

Oblasť ekonomickej, sociálnej a územnej kohézie, teda vyrovnávanie regionálnych rozdielov, dostane na nasledujúcich sedem rokov z eurorozpočtu 324,707 miliardy eur. Najmenej rozvinuté regióny získajú 163,094 miliardy eur, menej rozvinuté alebo tranzitívne regióny 31,569 miliardy eur, ekonomicky viac rozvinuté oblasti sa obohatia o 50,342 miliardy eur a 66,362 miliardy eur dostanú štáty podporované cez Kohézny fond EÚ. Pamätalo sa aj na zemepisne vzdialené a málo zaľudnené územia únie, ktoré môžu očakávať pomoc vo výške 1,38 miliardy eur.

Na vedecké a infraštrukturálne projekty podporované EÚ ako Galileo, ITER alebo GMES pôjde v budúcom sedemročnom období 12,8 miliardy eur. Oblasť dopravy, telekomunikácií a energetiky bude financovaná sumou 29,299 miliardy eur, z toho 23,17 miliardy pre dopravu, 5,12 miliardy pre energetiku a zvyšná miliarda eur pre telekomunikácie.

Pre politiku európskej spolupráce bola vyčlenená suma 8,948 miliardy eur, pričom 6,62 miliardy pôjde na cezhraničnú spoluprácu, 1,82 miliardy na nadnárodnú spoluprácu a 500 miliónov eur pre interregionálnu kooperáciu.

Kapitola "Európska bezpečnosť a občianstvo" má v rokoch 2014 až 2020 fungovať na základe finančnej podpory vo výške 15,68 miliardy eur.

Viaceré členské štáty EÚ požadovali pred summitom dôrazné škrty v oblasti administratívy, nakoniec došlo v porovnaní s novembrovým návrhom k odobratiu iba jednej miliardy eur na výsledných 61,629 miliardy eur. Z toho je 49,798 miliardy eur vyčlenených na priame administratívne výdavky euroinštitúcií, dôchodky zamestnancov a Európske školy.

Šéf ER Van Rompuy presadil na summite aj ním avizovaný nový nástroj na podporu zamestnanosti mladých Európanov. Iniciatíva pre zamestnanosť mládeže bude financovaná sumou 6 miliárd eur, pričom polovica pôjde z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a zvyšok z mimoriadneho účtu vytvoreného pre túto iniciatívu v rámci kohéznych programov.

Lídri EÚ diskutovali aj o extra finančnej rozpočtovej pomoci pre krajiny, ktoré boli najviac vystavené ekonomickej kríze. Zo zámerom naštartovať rast a tvorbu zamestnanosti pôjde z budúceho eurorozpočtu 1,375 miliardy eur pre najmenej rozvinuté oblasti Grécka, 1 miliarda pre Portugalsko, 100 miliónov pre Írsko, 1,82 miliardy pre najchudobnejšie oblasti v Španielsku a 1,5 miliardy eur pre rovnako postihnuté regióny Talianska. Malta by mala dostať 200 miliónov a Cyprus 150 miliónov eur.

Z hľadiska rozpočtových príjmov sa dohodlo, že celková suma príjmov určených na pokrytie ročných výdavkov únie neprekročí 1,23 % súčtu HNP všetkých členských štátov a suma na pokrytie ročných záväzkov neprekročí 1,29 % HNP všetkých členských štátov.