Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a sú vždy veľmi komplikované.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 21. februára (TASR) - Rokovania o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027 komplikuje štvorica krajín označovaná ako F4 (Frugal four/Štvorica striedmych), do ktorej patria Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko. Uviedla to belgická premiérka Sophie Wilmesová po príchode na piatkovú časť mimoriadneho rozpočtového samitu v Bruseli.
Hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ v piatok pokračujú druhým dňom rokovaní po tom, ako vo štvrtok (20. 2.) a po sérii bilaterálnych nočných rokovaní nedospeli ku konsenzu o konečnej podobe viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2021 - 2027.
Belgická premiérka povedala novinárom, že postoj krajín zo skupiny F4 "akékoľvek diskusie sťažuje viac, ako je to potrebné".
Belgicko, ktoré je rovnako ako Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko čistým prispievateľom do eurorozpočtu, nemá ambície stať sa členom "skupiny striedmych". Tá trvá na limitovaní sedemročného rozpočtu na maximálne jedno percento HDP 27-člennej Únie a tiež na zachovaní mechanizmu rabatov, špeciálnych výnimiek z odvodov do spoločnej európskej kasy.
"Myslím si, že ich postavenie je ťažké, pretože vieme, že jeden čistý platca odišiel, a aby sme mohli pokračovať v našej politike, musíme zohnať ďalšie peniaze," uviedla Wilmesová s odkazom na brexit a výpadok vyše 70 miliárd eur, ktoré mali byť príspevkom Spojeného kráľovstva.
Belgická premiérka dodala, že jej predchodca vo funkcii a súčasný predseda Európskej rady Charles Michel pracoval celú noc, stretol sa na bilaterálnych rokovaniach so všetkými lídrami. V piatok si premiéri a prezidenti mali vypočuť závery týchto stretnutí i to, či tieto rokovania viedli k nejakým novým návrhom o podobe VFR.
Oveľa skeptickejší bol po príchode na druhý deň rokovaní český premiér Andrej Babiš. Ten podľa vlastných slov nepovažuje momentálne za zmysluplné pokračovať v rozhovoroch o rozpočte, ak krajiny F4 nechcú akceptovať kompromisný návrh, ktorý už pred samitom predložil Michel.
"Nechápem, prečo sme tu," zdôraznil Babiš. A spresnil, že ak skupina striedmych krajín naozaj nechce dlhodobý rozpočet nad jedno percento HDP EÚ, tak nie je o čom diskutovať. "Ak sa ich pozícia nezmení, dúfajme, že ešte dnes odletíme domov," uviedol český premiér.
Na Babišove slová nadviazala aj fínska premiérka Sanna Marinová, ktorá označila rokovania za zložité. Podľa nej by všetky strany v záujme dosiahnutia dohody mali byť flexibilnejšie. "Nemôže to fungovať spôsobom, že jedna alebo niektoré krajiny sa snažia diktovať výsledok," uviedla.
Jedným z účastníkov samitu, ktorý otvorene pripustil možnosť ďalšieho rozpočtového samitu, je rumunský prezident Klaus Iohannis. "Je veľmi pravdepodobné, že bude nový samit venovaný viacročnému finančnému rámcu," povedal novinárom s tým, že o žiadnom konkrétnom termíne sa zatiaľ nehovorilo.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ v piatok pokračujú druhým dňom rokovaní po tom, ako vo štvrtok (20. 2.) a po sérii bilaterálnych nočných rokovaní nedospeli ku konsenzu o konečnej podobe viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2021 - 2027.
Belgická premiérka povedala novinárom, že postoj krajín zo skupiny F4 "akékoľvek diskusie sťažuje viac, ako je to potrebné".
Belgicko, ktoré je rovnako ako Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko čistým prispievateľom do eurorozpočtu, nemá ambície stať sa členom "skupiny striedmych". Tá trvá na limitovaní sedemročného rozpočtu na maximálne jedno percento HDP 27-člennej Únie a tiež na zachovaní mechanizmu rabatov, špeciálnych výnimiek z odvodov do spoločnej európskej kasy.
"Myslím si, že ich postavenie je ťažké, pretože vieme, že jeden čistý platca odišiel, a aby sme mohli pokračovať v našej politike, musíme zohnať ďalšie peniaze," uviedla Wilmesová s odkazom na brexit a výpadok vyše 70 miliárd eur, ktoré mali byť príspevkom Spojeného kráľovstva.
Belgická premiérka dodala, že jej predchodca vo funkcii a súčasný predseda Európskej rady Charles Michel pracoval celú noc, stretol sa na bilaterálnych rokovaniach so všetkými lídrami. V piatok si premiéri a prezidenti mali vypočuť závery týchto stretnutí i to, či tieto rokovania viedli k nejakým novým návrhom o podobe VFR.
Oveľa skeptickejší bol po príchode na druhý deň rokovaní český premiér Andrej Babiš. Ten podľa vlastných slov nepovažuje momentálne za zmysluplné pokračovať v rozhovoroch o rozpočte, ak krajiny F4 nechcú akceptovať kompromisný návrh, ktorý už pred samitom predložil Michel.
"Nechápem, prečo sme tu," zdôraznil Babiš. A spresnil, že ak skupina striedmych krajín naozaj nechce dlhodobý rozpočet nad jedno percento HDP EÚ, tak nie je o čom diskutovať. "Ak sa ich pozícia nezmení, dúfajme, že ešte dnes odletíme domov," uviedol český premiér.
Na Babišove slová nadviazala aj fínska premiérka Sanna Marinová, ktorá označila rokovania za zložité. Podľa nej by všetky strany v záujme dosiahnutia dohody mali byť flexibilnejšie. "Nemôže to fungovať spôsobom, že jedna alebo niektoré krajiny sa snažia diktovať výsledok," uviedla.
Jedným z účastníkov samitu, ktorý otvorene pripustil možnosť ďalšieho rozpočtového samitu, je rumunský prezident Klaus Iohannis. "Je veľmi pravdepodobné, že bude nový samit venovaný viacročnému finančnému rámcu," povedal novinárom s tým, že o žiadnom konkrétnom termíne sa zatiaľ nehovorilo.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
