Brusel 8. marca (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu v usmerneniach pre členské štáty EÚ na vykonávanie a koordináciu fiškálnej politiky zohľadnila výzvy, ktorým čelia verejné financie a hospodárstvo, a diskusie o budúcom rámci správy hospodárskych záležitostí. Fiškálne politiky by sa vo všetkých členských štátoch mali zamerať na strednodobú udržateľnosť dlhu, ako aj na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu.

Koncom roka 2023 sa deaktivuje všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu, ktorá v prípade prudkého hospodárskeho poklesu umožňuje dočasne sa odchýliť od bežne uplatňovaných rozpočtových požiadaviek. Znamená to, že sa obnovia fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú vypočítané a diferencované podľa toho, aké problémy majú členské štáty v oblasti verejného dlhu.

Komisia upozornila, že nový rámec správy hospodárskych záležitostí ešte nie je zavedený a EÚ sa ocitla v novej postpandemickej realite, preto nie je vhodné vrátiť sa k výhradnému vykonávaniu pravidiel Paktu stability a rastu, ktoré boli v platnosti pred aktiváciou všeobecnej únikovej doložky v roku 2020.

Aby došlo k účinnému premosteniu s budúcim súborom fiškálnych pravidiel EÚ a zohľadneniu súčasných výziev EK navrhuje, aby sa do cyklu fiškálneho dohľadu mohli začleniť niektoré prvky reformných usmernení.

Komisia je preto pripravená navrhnúť pre jednotlivé krajiny fiškálne odporúčania na rok 2024, ktoré zahŕňajú kvantitatívne požiadavky, ako aj kvalitatívne usmernenia týkajúce sa investičných a energetických opatrení.

V rámci usmernení týkajúcich sa prípravy plánov stability a konvergenčných plánov EK členské štáty vyzýva, aby si určili fiškálne ciele, ktoré spĺňajú kritériá fiškálnych úprav stanovené v reformných usmerneniach eurokomisie. Takisto by mali prediskutovať, ako ich reformné a investičné plány prispejú k fiškálnej udržateľnosti a udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

Komisia je pripravená navrhnúť pre jednotlivé krajiny na rok 2024 fiškálne odporúčania, ktoré sú v súlade s fiškálnymi cieľmi, ktoré si členské štáty stanovili v programoch stability a konvergenčných programoch, pokiaľ tieto ciele umožňujú pokles pomeru verejného dlhu alebo jeho zachovanie na obozretnej úrovni a rozpočtový deficit v strednodobom horizonte pod referenčnou hodnotou 3 % HDP. Tieto ciele by mali byť vypočítané a diferencované podľa toho, aké problémy majú členské štáty v oblasti verejného dlhu a formulované na základe čistých primárnych výdavkov.

Podľa EK by všetky členské štáty mali pokračovať v ochrane investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečiť účinné čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, a to najmä na zelenú a digitálnu transformáciu.

Vzhľadom na vysokú neistotu makroekonomického a rozpočtového výhľadu sa EK domnieva, že o tom, či sa na členské štáty bude vzťahovať postup pri nadmernom deficite, by sa nemalo rozhodnúť túto jar. Navrhne preto Rade EÚ, aby postup pri nadmernom deficite začala na jar 2024, a to na základe deficitu podľa výsledných údajov za rok 2023. Členské štáty by to mali zohľadniť pri plnení svojich rozpočtov na rok 2023, pri príprave programov stability a konvergenčných programov na jar tohto roku a v návrhoch rozpočtových plánov na rok 2024 na jeseň tohto roku.

Usmernenia EK majú slúžiť ako podklad pre prípravu programov stability a konvergenčných programov, v ktorých členské štáty predstavujú svoje strednodobé fiškálne plány.