Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Štatistický úrad EÚ spresnil, že v roku 2025 rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj na úrovni 27-člennej EÚ predstavovali 288,9 eura na obyvateľa.
Autor TASR
Brusel 9. augusta (TASR) - V roku 2025 vlády členských krajín EÚ vyčlenili zo svojich rozpočtov na výskum a vývoj odhadom 130,2 miliardy eur, čo zodpovedá 0,69 % HDP eurobloku. Ide o 2,4-percentný nárast oproti roku 2024 (127,14 miliardy eur) a 60,5-perecentný nárast oproti roku 2015 (81,13 miliardy eur). Slovensko sa v tomto rebríčku ocitlo na piatej priečke od konca. Na správu Eurostatu upozornil spravodajca TASR.
Štatistický úrad EÚ spresnil, že v roku 2025 rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj na úrovni 27-člennej EÚ predstavovali 288,9 eura na obyvateľa, čo predstavuje 57,7-percentný nárast oproti roku 2015 (183,2 eura na obyvateľa).
Najvyššie rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj na osobu spomedzi krajín EÚ zaznamenalo vlani Luxembursko (917,2 eura na obyvateľa), nasledované Dánskom (627,1 eura) a Nemeckom (553,5 eura).
Na opačnej strane rebríčka sa ocitlo Rumunsko (18,8 eura), Maďarsko (57,4 eura), Malta (73,7 eura) a pod hranicou 100 eur sa ešte ocitli Bulharsko a Slovensko.
V porovnaní s rokom 2015 bolo Rumunsko (-9,6 %) jedinou krajinou EÚ, ktorá zaznamenala pokles svojich rozpočtových prostriedkov na výskum a vývoj v eurách na obyvateľa - z 20,8 eura v roku 2015 na 18,8 eura v roku 2025.
Ostatné členské krajiny EÚ zaznamenali nárast, ktorý sa pohyboval od +14,7 % vo Švédsku (z 363,4 eura na obyvateľa v roku 2015 na 416,7 eura v roku 2025) do +495,5 % v Bulharsku (z 15,5 eura na 92,3 eura).
Čo sa týka rozdelenia podľa socioekonomických cieľov, 37,3 % výdavkov na výskum a vývoj bolo smerovaných na všeobecný rozvoj vedomostí financovaných predovšetkým z verejného blokového grantu, známeho ako verejné všeobecné univerzitné fondy (GUF), ktoré verejné vysoké školy používajú na podporu svojich aktivít. Okrem toho bolo 18,4 % rozpočtových výdavkov v tejto oblasti venovaných na všeobecný rozvoj vedomostí z iných zdrojov ako GUF - 9,5 % na priemyselnú výrobu a technológie, 6,7 % na zdravotníctvo a 5,8 % na obranu. Mierne nad 5 % išli celkové výdavky EÚ na výskum vesmíru a rozvoj vesmírnych technológií. Menej ako tri percentá bolo vyčlenených na vedu a výskum v oblastiach ako poľnohospodárstvo, životné prostredie, doprava a telekomunikácie či výskum pozemského povrchu, vzdelanie a najmenej išlo na kultúru a masmédiá.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Štatistický úrad EÚ spresnil, že v roku 2025 rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj na úrovni 27-člennej EÚ predstavovali 288,9 eura na obyvateľa, čo predstavuje 57,7-percentný nárast oproti roku 2015 (183,2 eura na obyvateľa).
Najvyššie rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj na osobu spomedzi krajín EÚ zaznamenalo vlani Luxembursko (917,2 eura na obyvateľa), nasledované Dánskom (627,1 eura) a Nemeckom (553,5 eura).
Na opačnej strane rebríčka sa ocitlo Rumunsko (18,8 eura), Maďarsko (57,4 eura), Malta (73,7 eura) a pod hranicou 100 eur sa ešte ocitli Bulharsko a Slovensko.
V porovnaní s rokom 2015 bolo Rumunsko (-9,6 %) jedinou krajinou EÚ, ktorá zaznamenala pokles svojich rozpočtových prostriedkov na výskum a vývoj v eurách na obyvateľa - z 20,8 eura v roku 2015 na 18,8 eura v roku 2025.
Ostatné členské krajiny EÚ zaznamenali nárast, ktorý sa pohyboval od +14,7 % vo Švédsku (z 363,4 eura na obyvateľa v roku 2015 na 416,7 eura v roku 2025) do +495,5 % v Bulharsku (z 15,5 eura na 92,3 eura).
Čo sa týka rozdelenia podľa socioekonomických cieľov, 37,3 % výdavkov na výskum a vývoj bolo smerovaných na všeobecný rozvoj vedomostí financovaných predovšetkým z verejného blokového grantu, známeho ako verejné všeobecné univerzitné fondy (GUF), ktoré verejné vysoké školy používajú na podporu svojich aktivít. Okrem toho bolo 18,4 % rozpočtových výdavkov v tejto oblasti venovaných na všeobecný rozvoj vedomostí z iných zdrojov ako GUF - 9,5 % na priemyselnú výrobu a technológie, 6,7 % na zdravotníctvo a 5,8 % na obranu. Mierne nad 5 % išli celkové výdavky EÚ na výskum vesmíru a rozvoj vesmírnych technológií. Menej ako tri percentá bolo vyčlenených na vedu a výskum v oblastiach ako poľnohospodárstvo, životné prostredie, doprava a telekomunikácie či výskum pozemského povrchu, vzdelanie a najmenej išlo na kultúru a masmédiá.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
