Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre čerpanie eurofondov v aktuálnom programovom období 2007 až 2013 platí vo všeobecnosti pravidlo N+2, každý ročný rozpočtový záväzok je teda nutné vyčerpať do dvoch nasledujúcich rokov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. novembra (TASR) - Aktuálny priebeh legislatívneho procesu, týkajúci sa možnosti čerpania eurofondov za roky 2011 a 2012 na Slovensku a v Rumunsku o rok dlhšie ako v ostatných členských krajinách, nepredstavuje pre SR závažné ohrozenie.
Vyplýva to z informácie o stave rokovaní o tomto návrhu, ktorú dnes vzala na vedomie vláda. Kabinetu ju predložila europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Podľa materiálu je dôležité, aby došlo k dosiahnutiu dohody v trojstranných rokovaniach zástupcov Európskeho parlamentu (EP), Európskej rady (ER) a Európskej komisie (EK) v prvej polovici novembra a schváleniu tohto návrhu v rade aj europarlamente koncom novembra. "Pre uplatnenie zmien je totiž nevyhnutné, aby vstúpili do platnosti najneskôr v decembri 2013," upozorňuje dokument. Prvé trojstranné rokovanie sa uskutočnilo 23. októbra, nepodarilo sa však na ňom dosiahnuť dohodu. Druhý trialóg je naplánovaný na 6. novembra.
Pre čerpanie eurofondov v aktuálnom programovom období 2007 až 2013 platí vo všeobecnosti pravidlo N+2, každý ročný rozpočtový záväzok je teda nutné vyčerpať do dvoch nasledujúcich rokov. Pre krajiny s HDP nižším ako 85 % priemeru EÚ, tzv. kohézne krajiny, platilo pre roky 2008 až 2010 ešte pravidlo N+3. "Rok 2013 je pre kohézne krajiny problematický, pretože sa v ňom spája pravidlo N+3 z roku 2010 a pravidlo N+2 z roku 2011, teda enormne zvýšený tlak na čerpanie zdrojov," upozorňuje materiál.
Aktuálne sa rokuje o návrhu EK, nadväzujúcom na politickú dohodu lídrov EÚ vo februári. Práve vtedy si Slovensko a Rumunsko vyrokovali možnosť výnimky z pravidla N+2 na roky 2011 a 2012. O rizikách nedočerpania eurofondov a možnostiach urýchlenia tohto procesu diskutovali následne predstavitelia SR s komisiou v apríli a máji. "Avšak aj po uplatnení týchto opatrení, napríklad zmien finančných plánov veľkých projektov, zmien miery spolufinancovania, akčných plánov atď. bolo riziko nedočerpania zdrojov k 31. 12. 2013 odhadnuté ako významné," upozorňuje na dôležitosť získania výnimky vládou prediskutovaný dokument.
Vyplýva to z informácie o stave rokovaní o tomto návrhu, ktorú dnes vzala na vedomie vláda. Kabinetu ju predložila europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Podľa materiálu je dôležité, aby došlo k dosiahnutiu dohody v trojstranných rokovaniach zástupcov Európskeho parlamentu (EP), Európskej rady (ER) a Európskej komisie (EK) v prvej polovici novembra a schváleniu tohto návrhu v rade aj europarlamente koncom novembra. "Pre uplatnenie zmien je totiž nevyhnutné, aby vstúpili do platnosti najneskôr v decembri 2013," upozorňuje dokument. Prvé trojstranné rokovanie sa uskutočnilo 23. októbra, nepodarilo sa však na ňom dosiahnuť dohodu. Druhý trialóg je naplánovaný na 6. novembra.
Pre čerpanie eurofondov v aktuálnom programovom období 2007 až 2013 platí vo všeobecnosti pravidlo N+2, každý ročný rozpočtový záväzok je teda nutné vyčerpať do dvoch nasledujúcich rokov. Pre krajiny s HDP nižším ako 85 % priemeru EÚ, tzv. kohézne krajiny, platilo pre roky 2008 až 2010 ešte pravidlo N+3. "Rok 2013 je pre kohézne krajiny problematický, pretože sa v ňom spája pravidlo N+3 z roku 2010 a pravidlo N+2 z roku 2011, teda enormne zvýšený tlak na čerpanie zdrojov," upozorňuje materiál.
Aktuálne sa rokuje o návrhu EK, nadväzujúcom na politickú dohodu lídrov EÚ vo februári. Práve vtedy si Slovensko a Rumunsko vyrokovali možnosť výnimky z pravidla N+2 na roky 2011 a 2012. O rizikách nedočerpania eurofondov a možnostiach urýchlenia tohto procesu diskutovali následne predstavitelia SR s komisiou v apríli a máji. "Avšak aj po uplatnení týchto opatrení, napríklad zmien finančných plánov veľkých projektov, zmien miery spolufinancovania, akčných plánov atď. bolo riziko nedočerpania zdrojov k 31. 12. 2013 odhadnuté ako významné," upozorňuje na dôležitosť získania výnimky vládou prediskutovaný dokument.
Výnimka na eurofondy je v rukách EP, venujú sa jej preto europoslanci
Snaha o získanie výnimky na dlhšie čerpanie eurofondov pre SR je teraz v rukách Európskeho parlamentu (EP), preto sa tejto téme aktuálne venujú europoslanci. Takto premiér Robert Fico (Smer-SD) zdôvodnil, prečo na dnešné rokovanie vlády predkladala informáciu o legislatívnom procese týkajúcom sa čerpania eurofondov poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová.
"Ja za to nemôžem, že sa nachádzame v termínoch, kedy má o tom EP rozhodovať. Nebudem kvôli tomu odkladať voľby do VÚC, keď teraz potrebujeme vybaviť výnimku N+3, aby Slovensko mohlo čerpať viac. Urobila kus dobrej roboty a významne prispela k tomu, že Slovensko túto výnimku dostane," reagoval po rokovaní vlády Fico na otázku, či nejde o súčasť predvolebnej kampane, keďže Flašíková Beňová v sobotňajších (9.11.) krajských voľbách kandiduje za predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Podpredseda vlády Ľubomír Vážny (Smer-SD) má podľa premiéra na starosti eurofondy na území Slovenska. "Preto bola požiadaná pani Flašíková, lebo je poslankyňou EP, má významné postavenie v štruktúre socialistickej frakcie. Ja som ju požiadal, aby k tomu pristúpila. Toto nie je úloha pre podpredsedu vlády, toto je úloha pre poslancov EP," dodal Fico.
Rokovanie o materiáli z dielne Flašíkovej Beňovej krátko pred prvým kolom krajských volieb kritizovala v utorok napríklad Občianska konzervatívna strana (OKS). "Je neštandardné, aby materiály na rokovanie vlády predkladala poslankyňa Európskeho parlamentu. V kontexte sobotňajších župných volieb to však nie je nič iné ako zneužívanie rokovania vlády na prezentáciu Ficovej kandidátky Flašíkovej Beňovej a jej volebnú kampaň," konštatoval v stanovisku predseda strany Ondrej Dostál.
Snaha o získanie výnimky na dlhšie čerpanie eurofondov pre SR je teraz v rukách Európskeho parlamentu (EP), preto sa tejto téme aktuálne venujú europoslanci. Takto premiér Robert Fico (Smer-SD) zdôvodnil, prečo na dnešné rokovanie vlády predkladala informáciu o legislatívnom procese týkajúcom sa čerpania eurofondov poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová.
"Ja za to nemôžem, že sa nachádzame v termínoch, kedy má o tom EP rozhodovať. Nebudem kvôli tomu odkladať voľby do VÚC, keď teraz potrebujeme vybaviť výnimku N+3, aby Slovensko mohlo čerpať viac. Urobila kus dobrej roboty a významne prispela k tomu, že Slovensko túto výnimku dostane," reagoval po rokovaní vlády Fico na otázku, či nejde o súčasť predvolebnej kampane, keďže Flašíková Beňová v sobotňajších (9.11.) krajských voľbách kandiduje za predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Podpredseda vlády Ľubomír Vážny (Smer-SD) má podľa premiéra na starosti eurofondy na území Slovenska. "Preto bola požiadaná pani Flašíková, lebo je poslankyňou EP, má významné postavenie v štruktúre socialistickej frakcie. Ja som ju požiadal, aby k tomu pristúpila. Toto nie je úloha pre podpredsedu vlády, toto je úloha pre poslancov EP," dodal Fico.
Rokovanie o materiáli z dielne Flašíkovej Beňovej krátko pred prvým kolom krajských volieb kritizovala v utorok napríklad Občianska konzervatívna strana (OKS). "Je neštandardné, aby materiály na rokovanie vlády predkladala poslankyňa Európskeho parlamentu. V kontexte sobotňajších župných volieb to však nie je nič iné ako zneužívanie rokovania vlády na prezentáciu Ficovej kandidátky Flašíkovej Beňovej a jej volebnú kampaň," konštatoval v stanovisku predseda strany Ondrej Dostál.
