Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Poisťovacia skupina Allianz nedávno zverejnila sériu simulácií vplyvu tepla, ktoré ukazujú, že Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ, do roku 2030 riskuje straty okolo 114 miliárd eur.
Autor TASR
Brusel 21. júla (TASR) - Európa ako kontinent, kde teploty rastú približne dvojnásobne v porovnaní s celosvetovým priemerom, si nemôže dovoliť ignorovať ekonomický dosah globálneho otepľovania a musí byť pripravená investovať miliardy eur. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Bloomberg s odvolaním sa na sériu rozhovorov s ekonómami, ktorí sa venujú tejto problematike, informuje spravodajca TASR.
Podľa odborníkov vlády európskych krajín v nasledujúcich rokoch budú musieť investovať miliardy eur na ochranu občanov pred čoraz nebezpečnejšími vlnami horúčav, ktoré znižujú produktivitu, narúšajú priemysel a vedú k značnému počtu úmrtí.
„Tohtoročné vlny horúčav by mali byť budíčkom pre všetkých európskych tvorcov politík,“ povedal pre Bloomberg Carsten Brzeski, analytik spoločnosti ING Group NV. Ekonóm, ktorý trávi väčšinu času tvorbou makroekonomických prognóz rôznych ukazovateľov, ako je inflácia a hrubý domáci produkt, tvrdí, že teplomer sa teraz „stal hlavným ukazovateľom“, ktorý musia ľudia ako on sledovať.
Európska komisia (EK) tento rok odhadla, že členské štáty EÚ budú musieť do roku 2050 minúť takmer 70 miliárd eur ročne, aby sa prispôsobili dôsledkom rastúcich teplôt.
Poisťovacia skupina Allianz nedávno zverejnila sériu simulácií vplyvu tepla, ktoré ukazujú, že Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ, do roku 2030 riskuje straty okolo 114 miliárd eur. Pre Francúzsko je to okolo 210 miliárd eur. Čísla Allianz, ktoré sú extrapoláciou odhadovaných nákladov na vlny horúčav medzi rokmi 2014 a 2024, prekvapili ekonómov, ktorí analýzu vykonali, priznal Hazem Krichene, ekonóm spoločnosti Allianz. On a jeho tím, ako priznal, neočakávali „taký veľký klimatický vplyv“.
Domy a infraštruktúra v Európe všeobecne riešia ochranu pred účinkami chladného počasia. Ale čoraz častejšie, počas leta, musí táto infraštruktúra odolávať aj extrémnym horúčavám. „Za dve alebo tri desaťročia došlo k veľmi rýchlej zmene teplôt. A máme mestskú infraštruktúru, ktorá nie je veľmi dobre prispôsobená horúčavám,“ odkázal Krichene.
Štúdie spoločnosti Allianz ukazujú, že vlny horúčav vytvárajú slučku, v ktorej klesajú očakávané výnosy z kapitálových investícií, klesajú investície a znižuje sa produktivita. To vedie k stagflačnému prostrediu, ktoré sa môže rýchlo stať nočnou morou pre tvorcov politík snažiacich sa o stabilitu v najväčších európskych ekonomikách.
Podľa analýz Allianz jednou z výziev, ktorým Európa čelí, je, že chladnejšie severské krajiny budú čeliť priaznivejším ekonomickým trajektóriám s rastúcimi teplotami, zatiaľ čo najväčšie európske ekonomiky - Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko - riskujú výrazné ekonomické poklesy. V rámci eurozóny, ktorá sa rozprestiera od Fínska po Grécko, to predstavuje dilemu pre Európsku centrálnu banku (ECB), tvrdia ekonómovia tejto spoločnosti.
Medzitým sú náklady na nečinnosť voči dosahom klímy viac ako len ekonomické. Podľa odhadov zverejnených národnými orgánmi v krajinách EÚ vlny horúčav len toto leto v Európe zabili vyše 13.000 ľudí. Brzeski z ING Group NV hovorí, že súčasná situácia v Európe by mala každého presvedčiť, že „klimatická zmena je skutočná“.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa odborníkov vlády európskych krajín v nasledujúcich rokoch budú musieť investovať miliardy eur na ochranu občanov pred čoraz nebezpečnejšími vlnami horúčav, ktoré znižujú produktivitu, narúšajú priemysel a vedú k značnému počtu úmrtí.
„Tohtoročné vlny horúčav by mali byť budíčkom pre všetkých európskych tvorcov politík,“ povedal pre Bloomberg Carsten Brzeski, analytik spoločnosti ING Group NV. Ekonóm, ktorý trávi väčšinu času tvorbou makroekonomických prognóz rôznych ukazovateľov, ako je inflácia a hrubý domáci produkt, tvrdí, že teplomer sa teraz „stal hlavným ukazovateľom“, ktorý musia ľudia ako on sledovať.
Európska komisia (EK) tento rok odhadla, že členské štáty EÚ budú musieť do roku 2050 minúť takmer 70 miliárd eur ročne, aby sa prispôsobili dôsledkom rastúcich teplôt.
Poisťovacia skupina Allianz nedávno zverejnila sériu simulácií vplyvu tepla, ktoré ukazujú, že Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ, do roku 2030 riskuje straty okolo 114 miliárd eur. Pre Francúzsko je to okolo 210 miliárd eur. Čísla Allianz, ktoré sú extrapoláciou odhadovaných nákladov na vlny horúčav medzi rokmi 2014 a 2024, prekvapili ekonómov, ktorí analýzu vykonali, priznal Hazem Krichene, ekonóm spoločnosti Allianz. On a jeho tím, ako priznal, neočakávali „taký veľký klimatický vplyv“.
Domy a infraštruktúra v Európe všeobecne riešia ochranu pred účinkami chladného počasia. Ale čoraz častejšie, počas leta, musí táto infraštruktúra odolávať aj extrémnym horúčavám. „Za dve alebo tri desaťročia došlo k veľmi rýchlej zmene teplôt. A máme mestskú infraštruktúru, ktorá nie je veľmi dobre prispôsobená horúčavám,“ odkázal Krichene.
Štúdie spoločnosti Allianz ukazujú, že vlny horúčav vytvárajú slučku, v ktorej klesajú očakávané výnosy z kapitálových investícií, klesajú investície a znižuje sa produktivita. To vedie k stagflačnému prostrediu, ktoré sa môže rýchlo stať nočnou morou pre tvorcov politík snažiacich sa o stabilitu v najväčších európskych ekonomikách.
Podľa analýz Allianz jednou z výziev, ktorým Európa čelí, je, že chladnejšie severské krajiny budú čeliť priaznivejším ekonomickým trajektóriám s rastúcimi teplotami, zatiaľ čo najväčšie európske ekonomiky - Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko - riskujú výrazné ekonomické poklesy. V rámci eurozóny, ktorá sa rozprestiera od Fínska po Grécko, to predstavuje dilemu pre Európsku centrálnu banku (ECB), tvrdia ekonómovia tejto spoločnosti.
Medzitým sú náklady na nečinnosť voči dosahom klímy viac ako len ekonomické. Podľa odhadov zverejnených národnými orgánmi v krajinách EÚ vlny horúčav len toto leto v Európe zabili vyše 13.000 ľudí. Brzeski z ING Group NV hovorí, že súčasná situácia v Európe by mala každého presvedčiť, že „klimatická zmena je skutočná“.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
