Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. júl 2024Meniny má Dušana
< sekcia Ekonomika

Európa rokuje o udržaní tranzitu plynu cez Ukrajinu

Ilustračná snímka čerpacia stanica na skvapalnený zemný plyn. Foto: TASR - František Iván

Napriek veľkému úsiliu výrazne znížiť závislosť od dovozu plynu z Ruska, niektoré krajiny východnej Európy sú naďalej závislé od dodávok suroviny prostredníctvom plynovodu prechádzajúceho Ukrajinou.

Brusel 11. júna (TASR) - Európski predstavitelia diskutujú o možnosti, že by aj naďalej pokračoval tranzit zemného plynu cez Ukrajinu. Plynovod by však do Európy nedodával surovinu z Ruska, ale z Azerbajdžanu. Uviedla to agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na zdroje oboznámené s diskusiami.

Napriek veľkému úsiliu výrazne znížiť závislosť od dovozu plynu z Ruska, niektoré krajiny východnej Európy sú naďalej závislé od dodávok suroviny prostredníctvom plynovodu prechádzajúceho Ukrajinou. Tá však oznámila, že po ukončení platnosti súčasnej zmluvy o tranzite ruského plynu koncom tohto roka ju už nepredĺži. To vyvoláva obavy z možného narušenia energetických dodávok do Európy.

Európski predstavitelia a zástupcovia firiem preto hľadali riešenia a jedným z nich je nákup plynu z Azerbajdžanu a jeho natlačenie do ruských plynovodov smerujúcich do Európy. Táto stratégia by Európe pomohla vyhnúť sa situácii, že napriek úsiliu obmedziť príjmy Ruska z predaja energií bude aj naďalej nakupovať ruský plyn.

Tento koncept má podľa zdrojov šancu, keďže sa zdá, že Ukrajina nie je proti. Pre ňu by totiž pokračovanie tranzitu znamenalo ďalšie príjmy. V roku 2021, teda poslednom roku pred začatím vojny, získala Ukrajina z tranzitu ruského plynu do Európy zhruba 1 miliardu USD (931,97 milióna eur). Ďalšie príjmy z tranzitu by boli pre vojnou zničenú ukrajinskú ekonomiku nemalým prínosom.

Generálny riaditeľ ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov pre agentúru Bloomberg uviedol, že Ukrajina má vynikajúcu infraštruktúru v oblasti tranzitu aj uskladňovania plynu, ktorá by sa mala využívať. Černyšov zamietol akúkoľvek spoluprácu v tejto oblasti s ruským Gazpromom a dodal, že dovoz plynu z Azerbajdžanu "by mohol mať určitú budúcnosť".

Bloomberg oslovil aj azerbajdžanskú štátnu ropnú firmu SOCAR, ktorá však nereagovala. Nevyjadrilo sa k tomu ani azerbajdžanské ministerstvo energetiky, rovnako ani ruská vláda či plynárenský koncern Gazprom.

V prípade, že by sa tento projekt nastavil ako výmena, mohlo by z neho teoreticky ťažiť aj Rusko, ktoré by mohlo presunúť dodávky svojho plynu inde. Na druhej strane, tento projekt komplikuje fakt, že Azerbajdžan nemá momentálne dostatok voľného plynu a navyše aj kapacitu svojich plynovodov na dodávky suroviny do Európy využíva v plnej miere. Akékoľvek výraznejšie zvýšenie exportu plynu do Európy si bude vyžadovať rozšírenie infraštruktúry a nové dlhodobé kontrakty.

Rokovania sú zatiaľ v začiatkoch a odhaduje sa, že akékoľvek rozhodnutie padne najskôr v závere roka, keď sa priblíži termín ukončenia platnosti zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu a zároveň zimné vykurovacie obdobie. Navyše je potrebné doriešiť viacero detailov a nie je ani isté, či sa dohodu nakoniec podarí uzatvoriť. Vplyv na uzatvorenie dohody môže mať aj vývoj na bojisku. Podľa nemenovaných zdrojov je súčasťou rokovaní napríklad nemecká spoločnosť Uniper. Jej zástupca sa však rovnako odmietol k týmto informáciám vyjadriť.

Jednou z krajín, ktorá by z tohto projektu mohla ťažiť a ktorá prejavila záujem, je Slovensko, dodala agentúra Bloomberg s tým, že premiér Robert Fico po návšteve Azerbajdžanu naznačil, že takáto možnosť tu je. Ďalším štátom, ktorý by z toho mohol ťažiť, je Rakúsko, kde sa ruský plyn podieľal posledných päť mesiacov na celkovej spotrebe vyše 80 %. Rakúske ministerstvo energetiky však na otázky v súvislosti s projektom nereagovalo.

(1 EUR = 1,073 USD)