Quantcast
< sekcia Ekonomika

Európa sa obáva, že dôvodom poškodenia dvoch plynovodov je sabotáž

Potrubné systémy a uzatváracie zariadenia sú viditeľné v prijímacej stanici plynu plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori v Lubmine, Nemecko, 26. septembra 2022. Foto: TASR/AP

Európa aktuálne zápasí s energetickou krízou, ktorú vyvolalo obmedzenie ruských dodávok. Moskva sa totiž snaží donútiť európske štáty, aby zrušili sankcie prijaté pre vojnu na Ukrajine.

Štokholm/Kodaň 27. septembra (TASR) - Európa sa obáva, že dôvodom úniku plynu z dvoch plynovodov smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka je sabotáž s cieľom poškodiť dôležitú infraštruktúru, ktorá je súčasťou sporu s Ruskom po jeho útoku na Ukrajinu. Preto požaduje dôsledné vyšetrenie oboch incidentov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters.

Európa aktuálne zápasí s energetickou krízou, ktorú vyvolalo obmedzenie ruských dodávok. Moskva sa totiž snaží donútiť európske štáty, aby zrušili sankcie prijaté pre vojnu na Ukrajine.

Zatiaľ nie je jasné, čo úniky plynu vyvolalo, ale niektorí európski politici sa obávajú, že inde o ďalší nátlakový krok Moskvy. Poľský premiér Mateusz Morawiecki hovoril o sabotáži, ktorá súvisí s ruskou vojnou na Ukrajine. Dánska premiérka Mette Frederiksenová takisto nevylučuje sabotáž. Podľa Ukrajiny ide o ruský útok, ktorého cieľom je destabilizácia Európy.

K únikom plynu z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 došlo v oboch prípadoch v blízkosti dánskej a švédskej ekonomickej zóny, a to v krátkom čase po sebe.

Seizmograf na dánskom ostrove Bornholm zaznamenal v pondelok (26. 9.), keď v oboch plynovodoch prudko klesol tlak, dva prudké výkyvy, reprezentujúce záchvevy zeme, uviedol nemecký geologický inštitút GFZ. Prvý záchvev bol zaznamenaný tesne po druhej hodine ráno SELČ a druhý s rovnakým vzorcom večer okolo 19.00 h SELČ.

Európski politici a bezpečnostní experti tvrdia, že úniky v blízkosti ostrova Bornholm zrejme spôsobili trhliny v plynovodoch spôsobené sabotážou. Inštitút GFZ uviedol, že na základe záznamov seizmografu nedokáže určiť, či zaznamenané záchvevy spôsobili explózie.

"Bol tam prudký výkyv a potom bežný šum," uviedol hovorca GFZ Josef Zens. "Nedokážeme povedať, či by to mohol byť plyn prúdiaci von."

V pondelok popoludní bol najprv nahlásený prudký pokles tlaku v plynovode Nord Stream 2. Večer, krátko po druhom výkyve seizmografu, sa objavili správy o poklese tlaku aj v plynovode Nord Stream 1.

Nord Stream 2 sa nikdy nedostal do prevádzky. Pôvodne mal zdvojnásobiť dodávky plynu z Ruska do Nemecka. Po jeho dokončení sa doň napumpovalo 300 miliónov kubických metrov (m3) plynu. Berlín tesne pred ruským útokom na Ukrajinu zastavil proces schvaľovania plynovodu.

Nepoužité potrubia pre baltický plynovod Nord Stream 2 sú uložené v prístave Mukran v nemeckom Lubmine v utorok 27. septembra 2022.
Foto: TASR/AP


Od začiatku vojny na Ukrajine sa spor o dodávky ruských energií vyostril. Moskva obmedzila dodávky plynu cez Nord Stream 1 a tlačila na Nemecko, aby spustilo Nord Stream 2.

Švédsky námorný úrad vydal varovanie týkajúce sa únikov z plynovodov. Dánsky námorný úrad už v pondelok popoludní vydal príslušné varovanie a stanovil bezpečnostnú zónu, v ktorej zakázal lodnú dopravu. Takisto bola v oblasti stanovená malá bezletová zóna.

"Dnes sme čelili aktu sabotáže, zatiaľ nepoznáme všetky detaily toho, čo sa stalo, ale je jasné, že je to sabotáž, ktorá súvisí s ďalšou eskaláciou situácie na Ukrajine," uviedol Morawiecki pri otvorení nového plynovodu Baltic Pipe (Baltské potrubie), spájajúceho Nórsko a Poľsko.

Šéf Dánskej energetickej agentúry Kristoffer Böttzauw uviedol, že únik plynu je rozsiahly a ohrozuje lodnú dopravu. Jeho zastavenie môže trvať aj jeden týždeň. "Povrch mora je plný metánu, čo znamená zvýšenie rizika výbuchu v oblasti."

Ani jeden z poškodených plynovodov v čase úniku nebol v prevádzke. Ich poškodenia však zmarili aj posledné nádeje, že Európa by mohla pred začiatkom zimy ešte dostať plyn cez Nord Stream 1. Podľa prevádzkovateľa siete Nord Stream AG "je poškodenie bezprecedentné" a nevie odhadnúť, kedy sa poškodené potrubia podarí opraviť.

Ani Jakub Godzimirski, profesor Nórskeho inštitútu pre zahraničné záležitosti, ktorý sa špecializuje na ruskú energetickú politiku, nevylúčil sabotáž. Ako povedal, k únikom mohlo dôjsť aj pre technické problémy, jednou z možností je však aj zámerné poškodenie.

Sabotáž považuje sa pravdepodobnú aj dánska premiérka Mette Frederiksenová. "Hovoríme o troch únikoch s istým rozostupom medzi nimi, a preto je ťažké predstaviť si, že ide o náhodu."

"Sú tu isté náznaky zámerného poškodenia," uviedol nemenovaný európsky zdroj z oblasti bezpečnosti. Zároveň však dodal, že je stále príliš skoro na prijímanie akýchkoľvek záverov. "Treba si klásť otázku, kto by tým niečo získal?"

Podľa poradenskej spoločnosti Eurasia Group poškodenia plynovodov znamenajú, že bez ohľadu na vývoj vojny na Ukrajine, cez ne počas nadchádzajúcej zimy zrejme nepotečie žiaden plyn.

Európske ceny plynu reagovali v utorok na správy o únikoch nárastom takmer o 10 %. Aktuálne sa pohybujú pod tohtoročnými maximami, ale v porovnaní so začiatkom septembra 2021 sú stále vyššie o viac než 200 %.