Brusel 23. októbra (TASR) - Budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mala byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré v piatok poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022.

Vyjednávací tím EP tak získal mandát na rokovania o reforme s ministrami agrorezortov z členských krajín EÚ.

Poslanci schválili politický posun, ktorý by mal lepšie prispôsobiť agrárnu politiku EÚ potrebám jednotlivých členských štátov, ale trvajú na zachovaní rovnakých podmienok v celej Únii. Národné vlády by mali vypracovať strategické plány, ktoré schváli Európska komisia, s uvedením toho, ako zamýšľajú realizovať ciele EÚ v praxi. Komisia by kontrolovala aj ich výkon, nielen ich súlad s pravidlami EÚ.

Parlament posilnil podmienenosť pre farmárov, ktorí žiadajú o priamu podporu, tí musia dodržať postupy v oblasti klímy a životného prostredia. Poslanci chcú venovať najmenej 35 % rozpočtu určeného na rozvoj vidieka všetkým typom opatrení v oblasti životného prostredia a klímy, a najmenej 30 % z rozpočtu na priame platby by malo ísť na ekologické schémy.

Poslanci trvajú na zriadení poľnohospodárskych poradenských služieb v každom členskom štáte a pridelení najmenej 30 % financovania z rozpočtu EÚ na pomoc poľnohospodárom v ich boji proti zmenám klímy, udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a na ochranu biodiverzity. Členské štáty by mali povzbudiť poľnohospodárov, aby vyčlenili 10 % svojej pôdy na úpravy prospešné pre biodiverzitu, ako sú živé ploty, neovocné stromy a rybníky.

Zákonodarcovia zahlasovali za postupné znižovanie ročných priamych platieb poľnohospodárom nad 60.000 eur a ich obmedzenie do výšky 100.000 eur. Farmári by si však mohli odpočítať 50 % z platov súvisiacich s poľnohospodárstvom z celkovej sumy pred znížením zastropovania. A aspoň 6 % vnútroštátnych priamych platieb by sa malo použiť na podporu malých a stredných agropodnikov.

Okrem toho štáty EÚ by mohli použiť najmenej 4 % zo svojich rozpočtov na priame platby na podporu mladých poľnohospodárov. Ďalšiu podporu možno poskytnúť z financovania na rozvoja vidieka, kde prioritou budú investície do mladých poľnohospodárov.

EP zdôraznil, že agrodotácie EÚ by mali byť vyhradené iba pre tých, ktorí sa aspoň minimálne venujú poľnohospodárskej činnosti. Tí, čo prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, športové a rekreačné ihriská, by mali byť z dotačných schém vylúčení.

Europoslanci zároveň zamietli všetky návrhy na vyhradenie názvov týkajúcich sa mäsa pre výrobky obsahujúce mäso. Na rastlinných produktoch a na názvoch, ktoré sa v súčasnosti používajú pri predaji, sa nič nemení.

Parlament presadzoval aj ďalšie opatrenia, ktoré majú farmárom pomôcť vyrovnať sa s rizikami a možnými budúcimi krízami. Chce, aby bol trh transparentnejší, intervenčné stratégie pre všetky poľnohospodárske výrobky a aby postupy, ktoré rešpektujú vyššie normy v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo dobrých životných podmienok zvierat, boli vyňaté z pravidiel hospodárskej súťaže. Chcú tiež zmeny v krízovej rezerve s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri nestabilite cien alebo trhu a z ad hoc finančného nástroja vytvoriť trvalý nástroj s vhodným rozpočtom.

Poslanci v neposlednom rade odobrili zvýšenie sankcií pre tých, ktorí opakovane nedodržiavajú požiadavky EÚ v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, a vyzvali na vytvorenie európskeho ad hoc mechanizmu na vybavovanie sťažností. To by vyhovovalo najmä poľnohospodárom z vidieka, s ktorými sa zaobchádza nespravodlivo alebo nevýhodne, pokiaľ ide o dotácie EÚ, v prípade, ak ich sťažnosti nevyrieši ich národná vláda.

Slovenskí europoslanci odsudzujú aj vítajú pozíciu EP k reforme agropolitiky EÚ

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v piatok schválili rokovaciu pozíciu EP k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022, ktorá sa týka previazania agrosektoru na zelené ciele, zvýšenia sociálnych práv pracujúcich, pomocných schém pre mladých ekologických farmárov, štedrejšieho minimálneho príjmu poľnohospodárov či zastropovanie priamych platieb na 100.000 hektárov. Podľa niektorých slovenských europoslancov to však nie je krok dopredu, ale zlyhanie ekologickej politiky EÚ.

Poslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) pre TASR uviedol, že hlasovanie EP proklamované zelené ambície reformy agrosektoru, v duchu Európskej zelenej dohody, odložilo na neurčito. Podľa neho ide o reformu uvoľňujúcu podmienky na čerpanie priamych platieb a dotácií na obrábanú plochu a oslabovanie či obchádzanie opatrení v prospech ochrany životného prostredia, biodiverzity a boja proti klimatickej kríze.

Upozornil, že pozícia EP znamená, že až 60 % prostriedkov bude viazaných na priame platby a podmienky na ich čerpanie sa úplne uvoľnujú. Kriticky vníma, že "neproduktívne plochy", čiže priestor pre prírodu, sa minimalizovali na 5 % ornej pôdy, do čoho sú zarátané aj niektoré kultúry krmovín a dusík viažucich plodín. "Opatrenia na ochranu biodiverzity, zníženie spotreby hnojív a zachovanie dobrého stavu ekosystémov sa presunuli do pozície dobrovoľnosti a rozhodovania na úrovni členských štátov," opísal situáciu a spresnil, že v prijatom dokumente chýbajú referencie na stratégie o ochrane biodiverzity a z farmy na stôl. Upozornil, že žiadny zásadný posun nenastal ani pri odstraňovaní rozdielov vo výške dotácií medzi členskými štátmi, hoci si to štáty s nižšou ako priemernou priamou platbou, môžu kompenzovať presunom 12 % prostriedkov z druhého piliera, teda na úkor kvalitatívnych opatrení zameraných napríklad na rozvoj vidieka.

Kritika zaznela aj od Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko), podľa ktorého postoj EP znamená, že v najbližších rokoch sa bude smerovanie poľnohospodárstva v EÚ uberať opačným smerom od toho moderného. Pripomenul, že finálna podoba spoločnej poľnohospodárskej politiky obsahovala 2000 pozmeňovacích návrhov, pričom sa ukázala aj sila rôznych lobistických skupín. "To množstvo zlých až škodných návrhov a nedostatok dobrých návrhov som nemohol podporiť. Presvedčoval som kolegyne a kolegov v europarlamente, aby podporili návrhy, ktoré pomôžu farmárom, spotrebiteľom aj prírode, no žiaľ, nepodarilo sa," uviedol poslanec. Spresnil, že slovenský agrosektor potrebuje podporu pre malých a začínajúcich farmárov, a nie dotácie pre agrobarónov, podporiť pestovanie ovocia a zeleniny, a nie len veľké monokultúrne polia, a pomôcť farmárom hľadať alternatívy k pesticídom, ktoré zabíjajú biodiverzitu.

Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že reforma mohla byť "zelenšia a sociálnejšia" a privítal by aj väčšiu pomoc menším farmám a ekologicky zmýšľajúcim mladým poľnohospodárom a tiež výraznejšie posilnenie práv pracujúcich v agrosektore. "Výsledok je však najvyšším možným kompromisom medzi záujmami farmárov, životného prostredia a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho poľnohospodárstva," opísal situáciu. Dodal, že v čase koronakrízy si EP nedovolil tento návrh reformy odmietnuť.

Monika Beňová (Smer-SD) spresnila, že agroreforma sa musí sústrediť na zvyšovanie kvality poskytovaných produktov, ich dostupnosť, ako aj odstraňovanie byrokratickej a administratívnej záťaže. Vyslovila sa za vyrovnávanie ekonomického postavenia poľnohospodárov v starých a nových členských krajinách EÚ, na čo však nestačí len dorovnávanie platieb, ale treba odstraňovať aj rôzne druhy netarifných opatrení a hovoriť o výške štátnej pomoci, čo sa líši od krajine ku krajine a znevýhodňuje poľnohospodárov z ekonomicky slabších štátov.

Ivan Štefanec (KDH) privítal, že po dlhých rokoch diskusií je na stole reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky a ocenil, že viac financií bude k dispozícii pre malých farmárov, čo by malo pomôcť aj tým zo Slovenska pri modernizácii ich hospodárstiev.