Štrasburg 8. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok prijali svoje priority pre pripravovanú protikorupčnú stratégiu Európskej komisie na posilnenie prevencie, vymožiteľnosti a integrity v celej EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

Parlament v schválenom uznesení uviedol, že po nadobudnutí účinnosti protikorupčnej smernice v máji 2026 sa nová protikorupčná stratégia musí zaoberať vyvíjajúcimi sa rizikami korupcie spojenými s organizovanou trestnou činnosťou a novými technológiami. Dôvodom je, že korupcia narúša hospodársku činnosť, narúša dôveru občanov, oslabuje demokraciu a právny štát a vytvára príležitosti pre organizovanú trestnú činnosť a nepriateľských aktérov.

Poslanci upozornili, že beztrestnosť pri korupcii môže byť rovnako škodlivá pre demokratickú legitimitu ako samotná korupcia.

Parlament v tejto súvislosti vyzval na mapovanie rizika korupcie založené na dôkazoch, odbornú prípravu a prísnejšie pravidlá verejného obstarávania, grantov a transparentnosti.

Okrem toho europoslanci požadujú harmonizovanejšie normy týkajúce sa konfliktov záujmov, darov, sponzorovaných ciest, majetkových priznaní, ako aj jasnejšie pravidlá lobingu. Chcú takisto spoločné pravidlá týkajúce sa politického financovania a transparentnosti v súvislosti s politickými nadáciami a sprostredkovateľmi.

Rovnako aj inštitúcie EÚ by mali dodržiavať prísne protikorupčné normy podporené pravidelným preskúmaním zo strany iných inštitúcií EÚ a možnými zmenami príslušných únijných pravidiel.

Podľa EP je potrebná užšia spoluprácu a výmena údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi EÚ vrátane Europolu, Eurojustu, Európskej prokuratúry (EPPO) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Protikorupčné orgány by mali byť nezávislé a mali by mať primerané zdroje a EPPO by mala dostať viac financií na vyšetrovanie závažnej cezhraničnej korupcie.

Parlament spája korupciu s organizovanou trestnou činnosťou, praním špinavých peňazí a so zatajovaním majetku a vyzýva na prijatie dôraznejších opatrení na vysledovanie, zmrazenie, konfiškáciu a vymáhanie výnosov z trestnej činnosti.

Poslanci zdôraznili aj riziká spojené s kryptoaktívami, neprehľadnými vlastníckymi štruktúrami a digitálnymi nástrojmi.

Europarlament požaduje zapojenie občianskej spoločnosti a protikorupčných dozorných orgánov do všetkých fáz pripravovanej stratégie. V tom má svoju rolu aj silnejšia ochrana oznamovateľov a investigatívnych novinárov a nezávislé súdne a protikorupčné orgány.

Poslanci požadujú zaviesť spoločné ukazovatele na posudzovanie protikorupčných politík a konkrétnejšie, merateľné odporúčania vo výročných správach eurokomisie o právnom štáte a vyslovili sa za sprísnenie režimu podmienenosti, čiže rešpektovania zásad právneho štátu v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ.

Tlačová správa EP spresňuje, že možné zisky z ďalších opatrení EÚ na boj proti korupcii sa odhadujú na úrovni 58,5 miliardy eur ročne. Osobitný prieskum Eurobarometra z roku 2025 naznačil, že 69 % Európanov si myslí, že korupcia je v ich krajine rozšírená.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)