Brusel/Štrasburg 10. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v priebehu tohtotýždového plenárneho zasadnutia prijali opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu rastúcich cien hnojív na poľnohospodárov v Európskej únii (EÚ). Kroky súvisiace s cenami hnojív môžu byť účinnejšie, veria viacerí slovenskí poslanci EP, ktorých TASR oslovila.

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) ako členka Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) potvrdila, že poslanci schválili väčšiu finančnú podporu pre poľnohospodárov na krytie zvyšujúcich sa cien hnojív.

„Navýšenie fondu poľnohospodárskej rezervy či umožnenie vyplácania preddavkov priamych platieb vo vyššej výške je určite dobrým krokom,“ uviedla. Dodala, že je potrebné uvoľniť viac aj časti zelenej legislatívy ako napríklad mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) či systém emisných povoleniek (ETS) a viac povoliť používanie živočíšneho odpadu z maštalí na hnojenie, pretože to je takisto okamžitou pomocou farmárom.

Michal Wiezik (PS), náhradník vo výbore AGRI, tvrdí, že schválené opatrenia umožnia poslať farmárom preddavky z priamych platieb, čo by malo znížiť tlak, ktorý vznikol v dôsledku nedostatku hnojív a nárastu ich cien.

„Farmári tak budú môcť preddavky z priamych platieb využiť na nákup potrebného množstva hnojív. Je to akútne riešenie, nejde o systémový krok. Je to len náplasť na súčasné problémy, ukazuje však situáciu, s ktorou môžu byť farmári konfrontovaní aj v budúcnosti. Kedykoľvek sa môže stať, že výpadok hnojív bude mať negatívny dopad na poľnohospodársku produkciu. Závislosť od strategických surovín sa v takomto prípade stáva bezpečnostným rizikom,“ vysvetlil.

Preto sú podľa neho potrebné systémové kroky - zvýšiť produkciu hnojív v domácich kapacitách, podporovať postupy v poľnohospodárstve, ktoré zabezpečujú produkciu potravín, ale nie sú závislé na veľkých objemoch hnojív.

„Hovorím o precíznom, organickom a regeneratívnom poľnohospodárstve, o všetkých spôsoboch, ktoré zaistia kvalitnú produkciu, ale nevyžadujú intenzívne doplnky cez hnojivá prípadne pesticídy. Takýto rámec bol vytvorený už dávnejšie,“ uviedol s odkazom na Európsky ekologický dohovor a stratégiu „Z farmy na stôl“, kde tieto opatrenia boli podporované. To sa však stretlo s nepochopením časti farmárov, na čo nadviazali protesty a táto iniciatíva bola „zmetená zo stola“. „Je potrebné vrátiť sa naspäť k rokovaciemu stolu. Pozrieť sa objektívne na realitu, ktorej čelí poľnohospodárstvo. Situácia jednoduchšia nebude. Potrebujeme presadzovať postupy, ktoré urobia z poľnohospodárstva odolný sektor a nie sektor závislý od hráčov z tretích krajín,“ odkázal.

Branislav Ondruš, zvolený za Hlas-SD, tvrdí, že zvýšenie finančnej podpory poľnohospodárom, ktorá pokryje aspoň polovicu zvýšených cien hnojív, je správnym opatrením. Dôležité ale podľa neho je, aby naň bolo dosť peňazí z európskej podpornej schémy a farmári sa k nim dostali rýchlo.

„Žiaľ, bohaté štáty budú môcť dať ešte viac z vlastných prostriedkov, čo roľníkov vo východnej Európe znevýhodní. Preto za kľúčové považujem vyňať dovoz hnojív z Ruska a Bieloruska spod sankcií a neobmedzovať dovoz ruského plynu, aby naši výrobcovia hnojív mohli vyrábať lacnejšie,“ uviedol.

Súhlasí s posilnením podpory poľnohospodárom, využívajúcich na hnojenie prírodné alternatívy, ktoré efektívne využívali už naši predkovia. Za najdôležitejšie považuje zabrániť poklesu financovania dlhodobej podpory poľnohospodárov a potravinárov pre presmerovanie európskych peňazí do zbrojenia a dodávok zbraní na Ukrajinu.

Martin Hojsík (PS) odsúhlasené opatrenia považuje za núdzové riešenie, ktoré však pomôže. „Dôležité je sa závislosti na umelých hnojivách zbaviť. Využitím prírodných hnojív, pôdnych baktérií a regeneratívneho poľnohospodárstva. Tie nielen šetria náklady poľnohospodárom, ale aj znižujú závislosť od dovozov a chránia prírodu a klímu. Preto presadzujeme ich väčšiu podporu v novej poľnohospodárskej politike,“ povedal.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)