Brusel/Štrasburg 29. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia schválili pozíciu o 10-percentnom navýšení zdrojov viacročného finančného rámca (VFR) oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie. K téme sa pre TASR vyjadrili slovenskí europoslanci z viacerých strán a frakcií.

EP tým odobril mandát na rokovania o budúcom rozpočte EÚ na roky 2028 - 2034 s členskými štátmi.

Lucia Yar (RE/PS) z rozpočtového výboru EP navýšenie VFR považuje za opodstatnené, ale musí stáť na správnych základoch. „Kľúčové je, aby sa dialo cez nové vlastné zdroje EÚ, teda akési nové európske zdaňovanie. Napríklad férové zdanenie digitálnych korporácií alebo online gamblingu či ďalšie spoločné nástroje, nie cez vyššie národné príspevky,“ vysvetlila. Spresnila, že v reálnych cenách sa návrh rozpočtu, ktorý prišiel z EK, výrazne nezväčšuje a po zohľadnení inflácie je návrh na roky 2028 - 2034 porovnateľný s aktuálnym obdobím. Medzitým však EÚ čelí väčším výzvam: geopolitickej nestabilite, vojne na svojich hraniciach a potrebe posilniť vlastnú obranu v čase meniacich sa transatlantických vzťahov.

„Priority by mali byť jasné: silná kohézna politika, ktorá podporuje regióny a dáva väčší hlas ľuďom v území, posilnenie obranyschopnosti Európy a konkurencieschopná ekonomika, ktorá obstojí globálne a podporí aj slovenské podniky, nielen najsilnejšie západné firmy,“ povedala. Za dôležitú považuje podporu potravinovej sebestačnosti cez investície a priame platby do poľnohospodárstva. Pripomenula, že Slovensko financuje až 80 percent verejných investícií, ako školy, cesty, nemocnice z eurofondov. „Väčší eurorozpočet by mal udržať pomoc Slovensku v miere, že horiace železnice a opadávajúce nemocnice dokážeme aspoň čiastočne sanovať,“ odkázala.

Monika Beňová (Smer-SD) tvrdí, že na schválenie budúceho VFR zostáva ešte približne jeden a pol roka, ale hoci sa to môže zdať ako dlhá doba, vzhľadom na množstvo rozporov a zložitosť rokovaní času nie je nazvyš. „Rôzne členské štáty sa stavajú odmietavo k novej štruktúre rozpočtu, jeho výdavkovým kapitolám a znižovaniu alokovaných peňazí v niektorých citlivých oblastiach, iné zasa k jeho celkovej navrhovanej výške. Pre Slovensko je dôležité, aby porazeným nebola kohézna politika, teda aby chudobnejšie regióny v nasledujúcom období neprichádzali skrátka,“ uviedla.

Rovnako podporuje zaistenie stabilného financovania poľnohospodárstva, ktoré je kľúčové pre potravinovú bezpečnosť, stabilitu vidieka a konkurencieschopnosť farmárov. Využívanie peňazí z VFR má byť podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu, Beňová zdôraznila, že v prípade tejto požiadavky treba hovoriť o tom, aké budú konkrétne nástroje, ktoré zabránia zneužívaniu tohto mechanizmu, aby sa nestal prostriedkom nátlaku na členské štáty s odlišnými politickými postojmi.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) hlasoval proti navýšeniu VFR. „Je to nezmysel. Zvýšenie výdavkov nebude mať kto financovať. Už teraz je jasné, že eurokomisia navrhuje viac peňazí do pretekov v zbrojení na úkor sociálnych a rozvojových investícií. Keď škrtneme nezmyselné eurofondové financovanie astronomicky ziskových zbrojárskych korporácií, bude dosť na vedu a výskum, na sociálne programy, podporu nájomného bývania i poľnohospodárstvo,“ povedal. Dodal, že netreba navyšovať eurorozpočet, ale existujúce zdroje investovať tak, aby z nich profitovali pracujúci ľudia a ich rodiny, seniori a zdravotne znevýhodnení, a nie nadnárodné korporácie a národní oligarchovia.

Ľubica Karvašová (RE/PS) spresnila, že ako podpredsedníčka Výboru EP pre regionálny rozvoj podporuje navýšenie rozpočtu o 10 %, pretože bez adekvátnych zdrojov zostanú ciele EÚ len na papieri. „Súčasný návrh eurokomisie je po započítaní inflácie len udržiavací, čo pre krajinu ako Slovensko, kde eurofondy tvoria až 80 percent verejných investícií, predstavuje riziko, že nebudeme schopní dostatočne investovať do nášho rozvoja,“ dodala.

Za absolútnu prioritu vo vyjednávaniach považuje silnú kohéznu politiku a priamy prístup slovenských regiónov k eurofondom. „Musíme však zmeniť spôsob, akým sa európske peniaze na projekty pre ľudí v regiónoch dostávajú. Model, kde o investíciách v území rozhodujú ministerstvá, nie je pre naše regióny efektívny. Samosprávy najlepšie vedia, aké sú potreby ich obyvateľov. Presadzujem, aby si regióny samy určovali svoje priority,“ odkázala.




(spravodajca TASR Jaromír Novak)