Brusel/Štrasburg 21. mája (TASR) - V stredu (20. 5.) poslanci Európskeho parlamentu (EP) a predstavitelia Európskej komisie (EK) diskutovali v Štrasburgu o alternatívnych možnostiach financovania dlhodobého rozpočtu EÚ, a to aj z online hazardných hier. TASR sa na hľadanie vlastných zdrojov pre eurorozpočet pýtala slovenských europoslancov z viacerých politických strán a frakcií.

EP už v apríli podporil plán eurokomisie zaviesť nové zdroje financovania s cieľom znížiť závislosť rozpočtu EÚ od príspevkov členských štátov. Poslanci zdôraznili, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) by sa mal opierať aj o nové zdroje príjmov, ktoré by generovali približne 60 miliárd eur ročne.

Lucia Yar (PS) z rozpočtového výboru EP upozornila, že EÚ dnes čelí veľkým výzvam - od obrany a umelej inteligencie až po konkurencieschopnosť a geopolitickú nestabilitu. „Ak ich chceme zvládnuť, nový rozpočet EÚ to musí reflektovať. Máme viac priorít, ale peňazí nepribudlo. Preto je najvyšší čas otvorene a realisticky hovoriť o tom, odkiaľ tieto peniaze prídu,“ uviedla. Okrem návrhov EK sú podľa nej na stole aj ďalšie možnosti - od poplatkov pre veľké digitálne platformy či online hazard až po príjmy z kryptoaktív. Na finálnom mixe vlastných zdrojov sa musia dohodnúť členské štáty.

„My v Európskom parlamente požadujeme, aby v záujme rozpočtovej stability vlastné zdroje pokryli približne 60 miliárd eur ročne, teda asi pätinu zdrojov,“ vysvetlila a pripomenula, že EÚ financuje priority pre 450 miliónov ľudí v 27 krajinách, no jej ročný rozpočet je v skutočnosti pomerne malý - porovnateľný s rozpočtom Poľska alebo tretinou rozpočtu Nemecka.

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) podporuje hľadanie nových zdrojov pre rozpočet EÚ, napríklad v podobe výberu poplatkov alebo daní za online hazardné hry. „Hazardné hry okrem spôsobovania závislosti totiž slúžia aj ako zlatá baňa. Tak ako sú zisky štátnej lotérie financiami pre podporu športu a umenia, aj online hazard môže byť zdrojom podpory pre sociálnu politiku a boj s dôsledkami závislostí,“ odkázala.

Branislav Ondruš (Hlas-SD) takisto podporuje vlastné zdroje pre rozpočet tak na európskej, ako aj na slovenskej národnej úrovni. „Mali by ich predstavovať spravodlivé dane z bohatstva, kapitálu či vysokých príjmov. Nesúhlasím však, aby tieto zdroje slúžili na financovanie pretekov v zbrojení a štátnu pomoc korporáciám bez jasných sociálnych podmienok. Musíme zastaviť dotovanie firiem, ak sa tieto dotácie transformujú do ich ziskov a nie do spravodlivých miezd zamestnancov a férových pracovných podmienok pre všetkých pracujúcich a v prospech ich rodín,“ upozornil.

Dodal, že ak online hazard nedokážeme efektívne a spravodlivo zdaňovať na národnej úrovni, tak to treba robiť aspoň na európskej, lebo inak astronomicky bohatnú iba nadnárodné korporácie, často z krajín mimo EÚ, ktoré od nás vyvážajú stovky miliárd eur.

„Je neprípustné, aby sa výpadky príjmov kompenzovali prenášaním záťaže na pracujúcich ľudí a ich rodiny. Moja nedávna analýza ukázala, že slovenským domácnostiam dramaticky rastú výdavky na základné životné náklady, miera úspor nám v roku 2025 klesla na historické minimum 6,1 percenta a tretina Slovákov už dnes žije od výplaty k výplate. Európske príjmy preto musíme hľadať u nadnárodných korporácií, digitálnych gigantov a v hazarde, nie v peňaženkách našich občanov,“ odkázal. Považuje za správne tieto peniaze udržať v Európe, ale musia sa využiť na sociálne investície - do rozvoja neziskového nájomného bývania, do integrácie zdravotne a inak znevýhodnených občanov alebo do prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých ľudí vrátane tých zo sociálne slabého prostredia.






(spravodajca TASR Jaromír Novak)