FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ondruš tvrdí, že sociálna ekonomika preukázala svoju odolnosť počas všetkých kríz, od tej finančnej v roku 2008, cez pandémiu koronavírusu až po súčasné geopolitické napätie.
Autor TASR
Brusel 30. apríla (TASR) - Rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé stredné podniky (DG GROW) ukončiť od 1. mája 2025 svoju podporu sociálnej ekonomike je „nešťastné a krátkozraké“. V stredu na to upozornil poslanec Európskeho parlamentu (EP) Branislav Ondruš, ktorý je členom Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), informuje bruselský spravodajca TASR.
Ondruš, ako jediný slovenský člen parlamentnej skupiny pre sociálnu ekonomiku v EP, upozornil, že krok útvaru eurokomisie, ktorý zahŕňa zrušenie špecializovanej jednotky a stopnutie kľúčového financovania (napríklad program COSME), považuje za jeden z najnešťastnejších signálov, aké mohla Európska komisia v tomto čase vyslať.
„Sociálna ekonomika nie je doplnkový sektor pre dobré časy. Je to osvedčený pilier európskeho hospodárstva. V číslach hovoríme o viac ako štyroch miliónoch podnikov a organizácií, ktoré zamestnávajú vyše 11 miliónov ľudí v celej EÚ. Jej ročný obrat dosahuje takmer bilión eur, čo je viac než HDP mnohých členských štátov,“ vysvetlil poslanec. A dodal, že ešte dôležitejšie ako čísla sú hodnoty sociálnej ekonomiky: dôstojnosť, inklúzia, solidarita, udržateľnosť a demokracia.
Podľa jeho slov EÚ dnes čelí mnohým súbežným krízam - od vojny na Ukrajine, klimatickej hrozby, cez infláciu a sociálne nerovnosti, až po krízu dôvery v demokratické inštitúcie, a práve v takomto čase Brusel škrtá tam, kde by mal investovať najviac.
Ondruš tvrdí, že sociálna ekonomika preukázala svoju odolnosť počas všetkých kríz, od tej finančnej v roku 2008, cez pandémiu koronavírusu až po súčasné geopolitické napätie.
„Je prítomná všade, kde sú iní neprítomní: v zanedbaných regiónoch, medzi zraniteľnými skupinami, v komunitách, ktoré si pomáhajú samy. Je chrbticou inovatívnych riešení v oblasti dostupného bývania, zelenej transformácie či integrácie ľudí so zdravotným postihnutím,“ povedal. Nejde podľa neho o „mäkké témy“, ale o tvrdé jadro budúcej konkurencieschopnej a udržateľnej Európy.
„Ako europoslanec za Slovensko odmietam akékoľvek oslabovanie tohto ekosystému. Rozhodnutie DG GROW nie je len administratívna reorganizácia. Je to signál o tom, aký typ hospodárstva chce eurokomisia budovať. Bohužiaľ, vyznieva to tak, že čisto trhový, exportne zameraný a na zisk orientovaný. Taký model však zlyháva, keď sa krízy prehlbujú,“ odkázal Ondruš.
Pripomenul, že Slovensko za posledné roky urobilo viacero zásadných krokov - od zavedenia daňových úľav pre sociálne podniky, cez podporu znevýhodnených skupín, až po sieťovanie aktérov na národnej úrovni, pričom EÚ by nemala túto snahu sabotovať, ale posilňovať.
Aj preto sa pridáva k výzve Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, ktorá žiada okamžité prehodnotenie rozhodnutia DG GROW, obnovenie odbornej jednotky, opätovné spustenie financovania a vytvorenie silného mechanizmu spolupráce medzi hospodárskou a sociálnou dimenziou politiky EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ondruš, ako jediný slovenský člen parlamentnej skupiny pre sociálnu ekonomiku v EP, upozornil, že krok útvaru eurokomisie, ktorý zahŕňa zrušenie špecializovanej jednotky a stopnutie kľúčového financovania (napríklad program COSME), považuje za jeden z najnešťastnejších signálov, aké mohla Európska komisia v tomto čase vyslať.
„Sociálna ekonomika nie je doplnkový sektor pre dobré časy. Je to osvedčený pilier európskeho hospodárstva. V číslach hovoríme o viac ako štyroch miliónoch podnikov a organizácií, ktoré zamestnávajú vyše 11 miliónov ľudí v celej EÚ. Jej ročný obrat dosahuje takmer bilión eur, čo je viac než HDP mnohých členských štátov,“ vysvetlil poslanec. A dodal, že ešte dôležitejšie ako čísla sú hodnoty sociálnej ekonomiky: dôstojnosť, inklúzia, solidarita, udržateľnosť a demokracia.
Podľa jeho slov EÚ dnes čelí mnohým súbežným krízam - od vojny na Ukrajine, klimatickej hrozby, cez infláciu a sociálne nerovnosti, až po krízu dôvery v demokratické inštitúcie, a práve v takomto čase Brusel škrtá tam, kde by mal investovať najviac.
Ondruš tvrdí, že sociálna ekonomika preukázala svoju odolnosť počas všetkých kríz, od tej finančnej v roku 2008, cez pandémiu koronavírusu až po súčasné geopolitické napätie.
„Je prítomná všade, kde sú iní neprítomní: v zanedbaných regiónoch, medzi zraniteľnými skupinami, v komunitách, ktoré si pomáhajú samy. Je chrbticou inovatívnych riešení v oblasti dostupného bývania, zelenej transformácie či integrácie ľudí so zdravotným postihnutím,“ povedal. Nejde podľa neho o „mäkké témy“, ale o tvrdé jadro budúcej konkurencieschopnej a udržateľnej Európy.
„Ako europoslanec za Slovensko odmietam akékoľvek oslabovanie tohto ekosystému. Rozhodnutie DG GROW nie je len administratívna reorganizácia. Je to signál o tom, aký typ hospodárstva chce eurokomisia budovať. Bohužiaľ, vyznieva to tak, že čisto trhový, exportne zameraný a na zisk orientovaný. Taký model však zlyháva, keď sa krízy prehlbujú,“ odkázal Ondruš.
Pripomenul, že Slovensko za posledné roky urobilo viacero zásadných krokov - od zavedenia daňových úľav pre sociálne podniky, cez podporu znevýhodnených skupín, až po sieťovanie aktérov na národnej úrovni, pričom EÚ by nemala túto snahu sabotovať, ale posilňovať.
Aj preto sa pridáva k výzve Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, ktorá žiada okamžité prehodnotenie rozhodnutia DG GROW, obnovenie odbornej jednotky, opätovné spustenie financovania a vytvorenie silného mechanizmu spolupráce medzi hospodárskou a sociálnou dimenziou politiky EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
