Brusel 21. mája (TASR) - Jarná ekonomická prognóza Európskej komisie (EK) na rok 2026, zverejnená vo štvrtok, predpovedá, že rast reálneho HDP Slovenska v roku 2026 zostane mierny, na úrovni 0,8 %, a v roku 2027 sa zvýši na 1,5 %. Komisia skonštatovala, že hospodársky rast na Slovensku stagnuje v dôsledku neistoty a fiškálnej konsolidácie.

Komisia uviedla, že domáci dopyt zostane utlmený v dôsledku fiškálnej konsolidácie a krízy na Blízkom východe, zatiaľ čo eurofondy podporia investície. Po zvýšení ciel v roku 2025 sa očakáva, že obchodná aktivita narastie až v roku 2027.

Inflácia sa v roku 2026 predpokladá na úrovni 4,3 % - mierny nárast v porovnaní s rokom 2025. Inflácia sa v roku 2027 očakáva na úrovni miernej inflácie 3,2 %.

Po vlaňajšom tlmenom raste o 0,8 % eurokomisia očakáva, že reálny HDP zostane v roku 2026 nezmenený na úrovni 0,8 %. Súkromná spotreba bude k rastu prispievať negatívne, brzdiť ju bude fiškálna konsolidácia a dôsledky konfliktu na Blízkom východe. Verejné a súkromné investície by mali podporiť rast a čerpanie eurofondov by malo zostať silné.

Čistý export v roku 2025 preukázal odolnosť a v roku 2026 by mal k rastu prispieť pozitívne. Export môže byť počas roka 2026 obmedzený v dôsledku globálnej neistoty a vystavenia slovenského priemyslu obchodnému geopolitickému napätiu a rastúcej globálnej konkurencie.

V roku 2027 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,5 %, poháňaný oživením súkromnej spotreby a zvýšením príspevku čistého exportu k rastu. Po oživení zahraničného dopytu sa očakáva, že rast exportu sa v roku 2027 opäť zrýchli, podporený spustením novej továrne na výrobu automobilov.

Verejné investície by mali negatívne prispieť k rastu, keďže sa blíži koniec plánu obnovy. Investície do obrany a súkromné investície by sa mali zvýšiť.

Rast súkromnej spotreby by sa mal v roku 2027 zvýšiť, hoci ďalšia konsolidácia môže rast zabrzdiť. Riziká sa očakávajú v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Vlani miera nezamestnanosti dosiahla 5,4 %. Trh práce zostáva napätý s veľkým dopytom po pracovnej sile v určitých odvetviach, spolu s vysokým prílevom zahraničných pracovníkov. V roku 2026 sa predpokladá, že miera nezamestnanosti vzrastie na 5,7 %, po miernom uvoľnení trhu práce v dôsledku slabšej hospodárskej aktivity. Opatrenia zvyšujúce daňové zaťaženie práce a plánované zníženie miezd vo verejnom sektore zrejme ovplyvnia disponibilný príjem. Rast odmien zamestnancov sa v roku 2026 spomalí a rast reálnych miezd bude mierne negatívny. V roku 2027 sa vráti k pozitívnej trajektórii.

Verejný deficit sa v roku 2025 znížil na 4,5 %, najmä v dôsledku opatrení na fiškálnu konsolidáciu vrátane úprav sadzieb DPH, dane z príjmu právnických osôb a zavedenia dane z finančných transakcií. Deficit bol však nižší, ako sa očakávalo, aj v dôsledku znížených vojenských výdavkov.

EK predpokladá, že verejný deficit v roku 2026 vzrastie na 4,6 % a v roku 2027 (za predpokladu nezmenenej politiky) na 5,4 %, čo znamená, že verejný dlh zostane na rastúcej trajektórii. To pramení najmä z vyšších verejných investícií do obrany a národného spolufinancovania projektov financovaných EÚ.

Stratégia fiškálnej konsolidácie sa v roku 2026 zameriava na zmrazenie miezd vo verejnom sektore a reformy zamerané na zvýšenie príjmov - progresívnejší systém dane z príjmu fyzických osôb, 50-percentné zníženie odpočítateľnosti DPH pre súkromne používané firemné vozidlá a jednorazová daňová amnestia z historických nedoplatkov. Čistý fiškálny vplyv týchto opatrení bude zmiernený opatreniami v oblasti výdavkov, najmä zvýšením miezd učiteľov a rozšírením programov podpory v energetike.

Komisia predpokladá, že pomer dlhu k HDP pre vládu bude rásť, najmä v dôsledku očakávaných deficitov, zo 61,4 % v roku 2025 na 63,7 % v roku 2026 a stúpne na 66,9 % v roku 2027.

Jarné prognózy EK tvrdia, že EÚ v roku 2026 očakáva slabší hospodársky rast

Európskej únii hrozí slabšia hospodárska aktivitu, keďže konflikt na Blízkom východe spúšťa nové energetické šoky, čo ovplyvní infláciu a ekonomická nálady ako také. Vyplýva to z jarných ekonomických prognóz na rok 2026, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že ešte vo februári sa očakávalo, že ekonomika EÚ bude rásť miernym tempom popri poklese inflácie, ale výhľad sa od vypuknutia konfliktu v Iráne zmenil. Inflácia sa začala zvyšovať niekoľko týždňov po vypuknutí konfliktu, poháňaná nárastom cien energetických komodít, a hospodárska aktivita stráca na dynamike. Situácia sa má v roku 2027 mierne zlepšiť, ak sa napätie na energetických trhoch zmierni.

Po dosiahnutí 1,5-percentného rastu v roku 2025 eurokomisia predpokladá, že rast HDP v EÚ sa v roku 2026 spomalí na 1,1 % (zníženie o 0,3 percentuálneho bodu oproti jesennej ekonomickej prognóze - 1,4 %). Rast HDP by sa mal v roku 2027 mierne zrýchliť na 1,4 %. Projekcie rastu pre eurozónu sú tiež revidované smerom nadol, z vlaňajších 1,2 % na 0,9 % v roku 2026 a 1,2 % v roku 2027.

Inflácia v EÚ by mala v roku 2026 dosiahnuť 3,1 % - o percentuálny bod viac, ako sa predpokladalo - a v roku 2027 sa zníži na 2,4 %, pri očakávanom postupnom poklese cien energií, hoci zostanú približne o 20 % nad úrovňou spred vojny v Iráne. Aj v eurozóne je inflácia revidovaná smerom nahor - na 3,0 % v roku 2026 a na 2,3 % v roku 2027.

Ekonomika EÚ, čistého dovozcu energie, je náchylná na energetické šoky spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Ide o druhý takýto šok za menej ako päť rokov. Prudký nárast cien energií znamená vyššie účty domácností a vyššie obchodné náklady, ktoré znižujú zisky mnohých odvetví a odkláňajú príjmy z ekonomiky EÚ do krajín vyvážajúcich energiu.

Uvedený konflikt viedol k poklesu spotrebiteľskej dôvery na 40-mesačné minimum uprostred rastúcich obáv z prudkej inflácie a straty pracovných miest. Napriek tomu sa očakáva, že spotreba zostane hlavným motorom rastu EÚ.

Investície podnikov budú obmedzené prísnejšími podmienkami financovania, nižšími ziskami a zvýšenou neistotou. Slabší externý dopyt tiež ovplyvňuje rast exportu.

Komisia upozornila, že investície EÚ do energetickej odolnosti, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu, sa vyplácajú. Diverzifikácia dodávok, dekarbonizácia a nižšia spotreba energie umožnili ekonomike EÚ lepšie absorbovať súčasný energetický šok.

V roku 2025 vzrástla zamestnanosť v EÚ o 0,5 %, čím sa do hospodárstva eurobloku pridalo vyše milióna pracovných miest. V roku 2026 sa predpokladá spomalenie rastu zamestnanosti na 0,3 % a mierny nárast na 0,4 % v roku 2027. Dlhodobý pokles miery nezamestnanosti sa má v roku 2027 stabilizovať na úrovni okolo 6 %. Rast nominálnych miezd by mal zostať silný, keďže mzdy sa prispôsobujú vyššej inflácii.

Očakáva sa, že deficit verejných financií v EÚ sa zvýši z 3,1 % HDP v roku 2025 na 3,6 % do roku 2027, čo odráža tlmenú hospodársku aktivitu, vyššie úrokové výdavky, opatrenia na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií na domácnosti a firmy a zvýšené výdavky na obranu. Verejné investície v EÚ sa majú v roku 2027 stabilizovať na vysokých úrovniach.

Pomer dlhu EÚ k HDP by mal vzrásť z 82,8 % v roku 2025 na 84,2 % v roku 2026 a 85,3 % v roku 2027. V eurozóne sa očakáva, že tento pomer vzrastie z 88,7 % v roku 2025 na 90,2 % a 91,2 % v roku 2026 a 2027. To odráža vyššie primárne deficity a nepriaznivý rozdiel medzi úrokovými sadzbami a rastom. Očakáva sa, že do roku 2027 budú mať štyri členské štáty pomer dlhu nad 100 % HDP.

Vzhľadom na vysoký stupeň neistoty, najmä pre krízu na Blízkom východe a možné obmedzenie dodávateľských podmienok, EK základnú prognózu doplnia alternatívnym scenárom. Ten predpokladá, že ceny energií výrazne stúpnu a vrchol dosiahnu koncom roka 2026. V tomto scenári by sa inflácia nezmiernila a hospodárska aktivita by sa v roku 2027 neoživila a vyššie ceny by prinútili domácnosti a firmy k výraznejšiemu zníženiu spotreby a investícií.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)