< sekcia Ekonomika

Európska komisia začala diskusiu o reforme fiškálnych pravidiel EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR Marko Erd

EK v minulom roku dočasne pozastavila platnosť Paktu stability a rastu, aby si vlády členských štátov EÚ mohli zobrať vysoké pôžičky na zmiernenie ekonomických následkov pandémie.

Brusel 19. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok odštartovala diskusiu o reforme rozpočtových pravidiel Európskej únie (EÚ). Komisia požaduje ich zjednodušenie a zlepšenie ich presadzovania. Nemalo by však ísť o rozsiahlu reformu Paktu stability a rastu, ako požadujú niektoré členské štáty EÚ.

Flexibilita fiškálnych pravidiel umožnila primerane reagovať na koronakrízu, píše sa v návrhu EK. V aktuálnej situácii je potrebné predovšetkým vyriešiť problém, že pandémia spôsobila výrazný nárast verejných dlhov a rozpočtových deficitov a zároveň sú potrebné investície do digitalizácie ekonomiky a zelených technológií.

Podľa podpredsedu EK Valdisa Dombrovskisa EÚ musí okamžite začať riešiť tieto výzvy, aby zvýšila svoju udržateľnosť, férovosť a konkurencieschopnosť. "Na to potrebujeme efektívne pravidlá," uviedol.

EK v minulom roku dočasne pozastavila platnosť Paktu stability a rastu, aby si vlády členských štátov EÚ mohli zobrať vysoké pôžičky na zmiernenie ekonomických následkov pandémie. Pakt stanovuje strop pre verejné dlhy krajín Únie na 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtové deficity by podľa neho nemali prekračovať 3 % HDP. Pakt by sa mal vrátiť do platnosti v roku 2023.

Priemerný verejný dlh v rámci EÚ predstavoval v minulom roku 92 % HDP, uvádza sa v návrhu, ktorým chce EK spustiť diskusiu členských štátov a expertov o revízii fiškálnych pravidiel. Rozpočtové deficity dosiahli v priemere 7 % HDP.

EÚ sa zaoberá reformou Paktu stability a rastu už roky. Fiškálne pravidlá sa po finančnej kríze v roku 2011 a 2013 zreformovali a sprísnili, ale sú považované za komplikované a často politicky nepresaditeľné. Poslednú snahu o ich reformu zastavila v minulom roku pandémia.

Šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) Klaus Regling minulý týždeň podporil zvýšenie dlhového stropu. Fiškálne pravidlá menovej únie sa podľa neho "musia prispôsobiť zmeneným ekonomickým podmienkam". Dodal, že aktuálny strop pre verejný dlh na úrovni 60 % HDP je už neaktuálny.