Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Ekonomika

Audítori: Rozpočet EÚ v roku 2023 bol v znamení investícií do rozvoja

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

V rámci Európskeho fondu solidarity sa v roku 2023 vyplatilo viac ako 755 miliónov eur štyrom členským štátom postihnutých prírodnými katastrofami.

Brusel 10. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok privítala výročnú správu Európskeho dvora audítorov (EDA) o rozpočte EÚ na rok 2023 aj postrehy audítorov týkajúce sa plnenia rozpočtu EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

Audítori skonštatovali, že v roku 2023 rozpočet EÚ plnil priority eurokomisie. V rámci nástroja obnovy a odolnosti (RRF), ústredného prvku programu EÚ budúcej generácie (NGEU) členské štáty dostali platby za viac ako 700 splnených míľnikov a cieľov aj v súvislosti s 22 reformami podporujúcimi rast v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.

Rozpočet EÚ na rok 2023 spolu s NGEU investoval 159 miliárd eur (38 % výdavkov) do opatrení súvisiacich s klímou v prospech občanov EÚ. Tým sa zabránilo vzniku okolo 87 miliónom ton oxidu uhličitého, ktorý znečisťuje životné prostredie.

Zavedenie NGEU zelených dlhopisov, čo do konca roku 2023 vyzbiera 49 miliárd eur, tiež podporilo financovanie opatrení proti zmene klímy a udržateľný finančný trh EÚ.

V rozpočtovom období 2021 - 2027 sa do konca roku 2023 vyčlenilo takmer 15 miliárd eur na vývoj vysokokapacitných širokopásmových a 5G sietí na zlepšenie digitálneho pripojenia a lepší prístup občanov a podnikov k jednotnému digitálnemu trhu.

Rozpočet EÚ zohral tiež kľúčovú úlohu pri podpore Ukrajiny v jej úsilí proti ruskej vojne a pomohol jej eurointegračným ambíciám. Do konca roku 2023 EÚ a jej členské štáty poskytli Ukrajine pomoc vo výške takmer 85 miliárd eur.

V rámci Európskeho fondu solidarity (FSEÚ) sa v roku 2023 vyplatilo viac ako 755 miliónov eur štyrom členským štátom postihnutých prírodnými katastrofami.

V roku 2023 EK vyčlenila 2,4 miliardy eur na humanitárnu pomoc vrátane štvornásobku humanitárnej pomoci pre Palestínčanov (100 miliónov eur) v dôsledku krízy na Blízkom východe.

Komisia víta, že EDA už 17. rok po sebe označila ročnú účtovnú závierku EÚ s čistým kontom. Audítori zistili, že príjmy EÚ boli bez výrazných chýb, negatívne postrehy mali k správnosti výdavkov v rámci viacročného finančného rámca a niektoré výhrady k RRF. Komisia pripomenula že odhadovaná chybovosť nie je znakom podvodov či neefektívnosti, ide skôr o administratívne nezrovnalosti, ktoré bývajú zvyčajne opravené.

Exekutíva EÚ súhlasí s tým, že zlepšenia sú potrebné a podľa toho aj koná a chce naďalej úzko spolupracovať s EDA na ďalšom zosúladení metodiky auditu a výkladu pravidiel.

Komisia spresnila, že chráni rozpočet EÚ pred nezrovnalosťami aj stovkami tisíc kontrol vykonaných pred a po vykonaní platieb vnútroštátnym orgánom, partnerom a samotnej eurokomisii, kde je dobre informovaná o rizikách pre rozpočet EÚ a môže prijať presné opatrenia. Cieľom je, po ukončení programov a vykonaní všetkých kontrol a opráv, udržať úroveň chybovosti pod 2 %. Pre rok 2023 bol tento cieľ splnený. EK odhaduje, že chybovosť bude len 0,9 %.

Na základe návrhu EK sa Rada EÚ a Európsky parlament dohodli na revidovaných pravidlách finančného hospodárenia s rozpočtom EÚ, ktorý nadobudol platnosť v septembri 2024. To zabezpečí, že financovanie EÚ bude transparentnejšie, digitálnejšie a bude odrážať hodnoty Únie.

HRABKO: Šanca, že z ústavy vypustia jeden volebný obvod, je malá

Podľa Hrabka bol systém viacerých volebných obvodov, ktorý zrušila ešte vláda Vladimíra Mečiara, pre voličov výhodnejší (správa, PODCAST, VIDEO).

- Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa cíti vo veľmi dobrej kondícii po tom, čo absolvoval svoju prvú zdravotnú prehliadku od návratu do prezidentského úradu.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana zúčastnil na štvrtom ročníku konferencie Antalyjské fórum diplomacie.

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.