Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dvaja kandidáti - Holanďan Klaas Knot a Španiel Pablo Hernandez de Cos, boli do stanoveného dátumu (6. 11.) navrhnutí ako možní náhradníci za Lagardovú.
Autor TASR
Brusel 9. novembra (TASR) - Krajiny eurozóny chcú do konca tohto roka rozhodnúť o tom, kto nahradí Christine Lagardovú na čele Európskej centrálnej banky (ECB). V pondelok v Bruseli to podľa tlačovej agentúry AFP uviedol predseda Euroskupiny Kyriakos Pierrakakis, informuje spravodajca TASR.
Pierrakakis pred pondelňajším zasadnutím ministrov financií 21-člennej eurozóny zopakoval, že dvaja kandidáti - Holanďan Klaas Knot a Španiel Pablo Hernandez de Cos, boli do stanoveného dátumu (6. 11.) navrhnutí ako možní náhradníci za Lagardovú. Tá koncom októbra oznámila, že 7. februára 2027 odstúpi z funkcie šéfky ECB, takmer deväť mesiacov pred riadnym ukončením svojho funkčného obdobia.
„Dostali sme dve vynikajúce kandidatúry. Máme však pred sebou nabitý program, aby sme sa mohli rozhodnúť, ale ambíciou je dokončiť celý proces do konca roka,“ povedal Pierrakakis pred novinármi. Dodal, že na pondelňajšom rokovaní ministrov financií eurozóny sa bude diskutovať o procese nominácie, avšak „v tejto fáze sa neočakáva žiadne rozhodnutie“.
Euroskupina, ktorá združuje ministrov financií eurozóny, je orgán, ktorý odporúča kandidáta na predsedu ECB šéfom štátov a vlád, ktorí urobia konečné rozhodnutie.
Agentúra AFP pripomenula, že súčasný španielsky minister financií Carlos Cuerpo podporil kandidatúru Pabla Hernandeza de Cosa, bývalého guvernéra Centrálnej banky Španielska a súčasného riaditeľa Banky pre medzinárodné platby (BIS).
Klaas Knot z Holandska sa medzitým v rozhovore pre denník Financial Times vyjadril, že ak by bol vymenovaný do čela ECB, „neváhal by použiť arzenál, ktorý má menová inštitúcia k dispozícii, v prípade novej dlhovej krízy“ a dodal, že nevylučuje ani vývoj „nových nástrojov“ na intervenciu v prípade kríz.
Všetkých 21 lídrov eurozóny má svoje slovo pri vymenovaní predsedu ECB, história však podľa AFP naznačuje, že každý úspešný kandidát musel mať na zabezpečenie tejto funkcie podporu Nemecka aj Francúzska.
Oficiálne sa funkčné obdobie Lagardovej v ECB končí 31. októbra 2027. Pred vedením ECB bola Lagardová v rokoch 2011 až 2019 výkonnou riaditeľkou Medzinárodného menového fondu (MMF) a predtým francúzskou ministerkou financií. Viaceré francúzske a európske médiá v súvislosti s jej predčasným odchodom z ECB naznačujú, že sa hodlá zapojiť do budúcoročnej prezidentskej kampane, kde by jej hlavnou súperkou bola Marine Le Penová.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Pierrakakis pred pondelňajším zasadnutím ministrov financií 21-člennej eurozóny zopakoval, že dvaja kandidáti - Holanďan Klaas Knot a Španiel Pablo Hernandez de Cos, boli do stanoveného dátumu (6. 11.) navrhnutí ako možní náhradníci za Lagardovú. Tá koncom októbra oznámila, že 7. februára 2027 odstúpi z funkcie šéfky ECB, takmer deväť mesiacov pred riadnym ukončením svojho funkčného obdobia.
„Dostali sme dve vynikajúce kandidatúry. Máme však pred sebou nabitý program, aby sme sa mohli rozhodnúť, ale ambíciou je dokončiť celý proces do konca roka,“ povedal Pierrakakis pred novinármi. Dodal, že na pondelňajšom rokovaní ministrov financií eurozóny sa bude diskutovať o procese nominácie, avšak „v tejto fáze sa neočakáva žiadne rozhodnutie“.
Euroskupina, ktorá združuje ministrov financií eurozóny, je orgán, ktorý odporúča kandidáta na predsedu ECB šéfom štátov a vlád, ktorí urobia konečné rozhodnutie.
Agentúra AFP pripomenula, že súčasný španielsky minister financií Carlos Cuerpo podporil kandidatúru Pabla Hernandeza de Cosa, bývalého guvernéra Centrálnej banky Španielska a súčasného riaditeľa Banky pre medzinárodné platby (BIS).
Klaas Knot z Holandska sa medzitým v rozhovore pre denník Financial Times vyjadril, že ak by bol vymenovaný do čela ECB, „neváhal by použiť arzenál, ktorý má menová inštitúcia k dispozícii, v prípade novej dlhovej krízy“ a dodal, že nevylučuje ani vývoj „nových nástrojov“ na intervenciu v prípade kríz.
Všetkých 21 lídrov eurozóny má svoje slovo pri vymenovaní predsedu ECB, história však podľa AFP naznačuje, že každý úspešný kandidát musel mať na zabezpečenie tejto funkcie podporu Nemecka aj Francúzska.
Oficiálne sa funkčné obdobie Lagardovej v ECB končí 31. októbra 2027. Pred vedením ECB bola Lagardová v rokoch 2011 až 2019 výkonnou riaditeľkou Medzinárodného menového fondu (MMF) a predtým francúzskou ministerkou financií. Viaceré francúzske a európske médiá v súvislosti s jej predčasným odchodom z ECB naznačujú, že sa hodlá zapojiť do budúcoročnej prezidentskej kampane, kde by jej hlavnou súperkou bola Marine Le Penová.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
