Brusel 14. februára (TASR) - Členské štáty EÚ vypustili v treťom štvrťroku 2023 celkovo 787 miliónov ton skleníkových plynov, čo je najnižšia úroveň emisií za posledné tri roky. Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad EÚ, Eurostat.

S poklesom o 7,1 % ide o najnižšiu úroveň emisií za minimálne tri roky bez toho, aby sa súčasne hovorilo o spomalení európskeho hospodárstva.

Odhaduje sa, že v treťom štvrťroku 2023 sa emisie skleníkových plynov znížili v 23 krajinách EÚ v porovnaní s tretím štvrťrokom 2022. Nárast emisií sa pripisuje Malte (+7,7 %), Cypru (+3,7 %), Lotyšsku (+3,4 %) a Slovensku (+0,9 %), pričom tri z týchto štyroch krajín zaznamenali rast HDP - Malta (+7,1 %), Cyprus (+2,5 %) a Slovensko (+1,1 %).

Najväčšie zníženie emisií skleníkových plynov bolo podľa odhadov v Estónsku (-30,7 %), Bulharsku (-18,6 %) a Nemecku (-12,2 %), pričom z týchto krajín iba Nemecko zaznamenalo spomalenie ekonomickej aktivity.

Z 23 členských štátov EÚ, ktoré podľa odhadov znížili emisie, 11 zaznamenalo aj pokles svojho HDP (Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko). Taliansko si udržalo HDP na rovnakej úrovni ako v treťom štvrťroku 2022 a zároveň znížilo svoje emisie skleníkových plynov. Ďalším 11 krajinám EÚ (Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko) sa podarilo znížiť emisie a zároveň zvýšiť ich HDP.

Eurostat zároveň naznačil, že sektorovo najvýraznejší pokles v oblasti emisií zaznamenala energetika (-23,7 %), spotreba domácností (-6,5 %) a priemysel (-4,9 %).

Za globálne otepľovanie sú najviac zodpovedné skleníkové plyny, ako sú CO2 a metán.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)