Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Pod priamym dohľadom ECB budú spadať aj Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, VÚB banka, ČSOB Banka, ČSOB stavebná sporiteľňa, Sberbank Slovensko a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. novembra (TASR) - Finančné domy v eurozóne sú oddnes pod prísnejším dohľadom Európskej centrálnej banky (ECB) aj samotných národných bánk. Dnes sa totiž spúšťa prvý pilier bankovej únie, a to jednotný mechanizmus bankového dohľadu.
Názory odborníkov na to, či spustenie jednotného dohľadu prispeje k väčšej stabilite európskeho bankového sektora, sú rôzne.
"Plusom nového systému je to, že na všetky banky bude dohliadať jedna jediná inštitúcia, ktorou je Európska centrálna banka. Na druhej strane bude mať plné ruky práce s tým, aby dohliadla na všetky banky. Bude na ne dohliadať z väčšej diaľky. Nečakám preto veľký posun v tom, že sa budú banky správať zodpovednejšie," skonštatoval pre TASR analytik spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář.
Banky sa v minulosti dostávali do problémov aj kvôli neuváženému požičiavaniu. "Úvery dlžníkom, ktorí sa môžu stať nebonitnými, v budúcnosti vylúčiť nemožno. Najmä pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré zdanlivo zvyšujú bonitu niektorých subjektov," skonštatoval analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. Zároveň je ale presvedčený, že finančné domy sú v súčasnosti stabilnejšie. "Súčasné pravidlá na kapitálovú primeranosť a finančnú páku sú podstatne silnejšie ako tie predošlé, a tak sú banky v súčasnosti odolnejšie. A v budúcnosti budú ešte viac, nakoľko sa s postupnou implementáciou regulácií Basel III pravidlá pritvrdzujú," doplnil Boros.
Zavedenie jednotného dohľadu nad bankami má svoje opodstatnenie aj podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa. "Na druhej strane je príliš optimistické očakávať, že to, čo neustrážili národní regulátori, sa úplne podarí na paneurópskej úrovni. Jedným z dôvodov krízy bolo príliš veľa regulácií, ich zlé nastavenie, ktoré vytváralo rôzne nezamýšľané negatívne dopady v kombinácii s morálnym hazardom. Európa sa pritom v súčasnosti vydala cestou ďalšieho rastu regulácie, čo vnímam ako riziko," myslí si Pánis.
Pod spoločný bankový dohľad bude spadať 3600 európskych bánk. ECB od dnešného dňa preberá priamy dohľad nad 120 systémovými bankami. Nad ostatnými bankami bude vykonávať dohľad v spolupráci s národnými orgánmi dohľadu. Pod priamym dohľadom ECB budú spadať aj slovenské banky, a to Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, VÚB banka, ČSOB Banka, ČSOB stavebná sporiteľňa, Sberbank Slovensko a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Banková únia sa skladá z troch pilierov. Od 1. januára budúceho roka sa má spustiť jednotný mechanizmus pre riešenie krízových situácií a posledný pilier má byť dobudovaný v roku 2016. Odborníci si ale nie sú istí, či v stanovených termínoch bude banková únia dokončená. "Druhý pilier, ktorým je rezolučný mechanizmus, sa už rysuje, ale o treťom pilieri, ktorým je celoeurópsky fond ochrany vkladov, existujú obrovské nezhody medzi lídrami Európske únie. Je preto náročné povedať, kedy padne politická dohoda a banková únia bude stáť na všetkých troch nohách. Pôjde zrejme ešte o beh na dlhú trať," očakáva Pánis.
Názory odborníkov na to, či spustenie jednotného dohľadu prispeje k väčšej stabilite európskeho bankového sektora, sú rôzne.
"Plusom nového systému je to, že na všetky banky bude dohliadať jedna jediná inštitúcia, ktorou je Európska centrálna banka. Na druhej strane bude mať plné ruky práce s tým, aby dohliadla na všetky banky. Bude na ne dohliadať z väčšej diaľky. Nečakám preto veľký posun v tom, že sa budú banky správať zodpovednejšie," skonštatoval pre TASR analytik spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář.
Banky sa v minulosti dostávali do problémov aj kvôli neuváženému požičiavaniu. "Úvery dlžníkom, ktorí sa môžu stať nebonitnými, v budúcnosti vylúčiť nemožno. Najmä pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré zdanlivo zvyšujú bonitu niektorých subjektov," skonštatoval analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. Zároveň je ale presvedčený, že finančné domy sú v súčasnosti stabilnejšie. "Súčasné pravidlá na kapitálovú primeranosť a finančnú páku sú podstatne silnejšie ako tie predošlé, a tak sú banky v súčasnosti odolnejšie. A v budúcnosti budú ešte viac, nakoľko sa s postupnou implementáciou regulácií Basel III pravidlá pritvrdzujú," doplnil Boros.
Zavedenie jednotného dohľadu nad bankami má svoje opodstatnenie aj podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa. "Na druhej strane je príliš optimistické očakávať, že to, čo neustrážili národní regulátori, sa úplne podarí na paneurópskej úrovni. Jedným z dôvodov krízy bolo príliš veľa regulácií, ich zlé nastavenie, ktoré vytváralo rôzne nezamýšľané negatívne dopady v kombinácii s morálnym hazardom. Európa sa pritom v súčasnosti vydala cestou ďalšieho rastu regulácie, čo vnímam ako riziko," myslí si Pánis.
Pod spoločný bankový dohľad bude spadať 3600 európskych bánk. ECB od dnešného dňa preberá priamy dohľad nad 120 systémovými bankami. Nad ostatnými bankami bude vykonávať dohľad v spolupráci s národnými orgánmi dohľadu. Pod priamym dohľadom ECB budú spadať aj slovenské banky, a to Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, VÚB banka, ČSOB Banka, ČSOB stavebná sporiteľňa, Sberbank Slovensko a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Banková únia sa skladá z troch pilierov. Od 1. januára budúceho roka sa má spustiť jednotný mechanizmus pre riešenie krízových situácií a posledný pilier má byť dobudovaný v roku 2016. Odborníci si ale nie sú istí, či v stanovených termínoch bude banková únia dokončená. "Druhý pilier, ktorým je rezolučný mechanizmus, sa už rysuje, ale o treťom pilieri, ktorým je celoeurópsky fond ochrany vkladov, existujú obrovské nezhody medzi lídrami Európske únie. Je preto náročné povedať, kedy padne politická dohoda a banková únia bude stáť na všetkých troch nohách. Pôjde zrejme ešte o beh na dlhú trať," očakáva Pánis.
Ak by slovenské banky nevykazovali zisk v testovaní ECB, SR by predbehlo Grécko
Ak by slovenské banky za posledné roky netvorili žiadny zisk, alebo by ho celý prevádzali akcionárom, finančné domy by "pohoreli" v záťažovom testovaní Európskou centrálnou bankou (ECB). Ukázala to najnovšia analýza Slovenskej bankovej asociácie (SBA).
"Slovensko by z hľadiska primeranosti vlastných zdrojov skončilo za Gréckom na 3. mieste od konca a predbehlo by len Taliansko a Cyprus," uviedol v analýze analytik SBA Marcel Laznia.
ECB testovala kondíciu a schopnosť zvládnuť prípadné turbulencie v ekonomike 130 najväčších bánk v eurozóne. Výsledky zverejnila 26. októbra tohto roka. Záťažovým testom sa podrobili aj tri slovenské banky, ktorými sú Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB banka. Ukázalo sa, že tieto banky sú vo výbornej kondícii. SBA sa však pozrela na to, ako by dopadli, keby zisky nevykazovali. "Primeranosť vlastných zdrojov slovenských bánk by sa pri hypotetickom scenári bez ziskov znížila vo všetkých troch bankách pod mediánovú hodnotu 11,8 %. Všetky tri banky by však mali primeranosť vyššiu, ako bola stanovená minimálna hodnota 8 %," uviedol Laznia.
Z hľadiska hodnotenia krajín by ale Slovensko neobstálo najlepšie. Spomedzi hodnotených štátov eurozóny by skončilo v rebríčku na treťom mieste od konca. Vyššiu primeranosť vlastných zdrojov by dokonca malo aj Grécko.
Ako uviedla SBA, hlavným dôvodom dobrého finančného zdravia slovenských bánk je popri konzervatívnom bankovom modeli a obozretnom bankovom dohľade aj schopnosť bánk tvoriť zisk. Len od roku 2008 do roku 2012 viac ako polovica zisku vytvoreného bankami ostala na Slovensku a posilnila vlastné zdroje finančných inštitúcií. "Aj vďaka tomu dnes banky vykazujú vysokú úroveň primeranosti vlastných zdrojov a excelujú v záťažových testoch," skonštatoval Laznia. Slovenské banky totiž podľa komplexného hodnotenia ECB patria v súčasnosti medzi najstabilnejšie v eurozóne.
Ak by slovenské banky za posledné roky netvorili žiadny zisk, alebo by ho celý prevádzali akcionárom, finančné domy by "pohoreli" v záťažovom testovaní Európskou centrálnou bankou (ECB). Ukázala to najnovšia analýza Slovenskej bankovej asociácie (SBA).
"Slovensko by z hľadiska primeranosti vlastných zdrojov skončilo za Gréckom na 3. mieste od konca a predbehlo by len Taliansko a Cyprus," uviedol v analýze analytik SBA Marcel Laznia.
ECB testovala kondíciu a schopnosť zvládnuť prípadné turbulencie v ekonomike 130 najväčších bánk v eurozóne. Výsledky zverejnila 26. októbra tohto roka. Záťažovým testom sa podrobili aj tri slovenské banky, ktorými sú Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB banka. Ukázalo sa, že tieto banky sú vo výbornej kondícii. SBA sa však pozrela na to, ako by dopadli, keby zisky nevykazovali. "Primeranosť vlastných zdrojov slovenských bánk by sa pri hypotetickom scenári bez ziskov znížila vo všetkých troch bankách pod mediánovú hodnotu 11,8 %. Všetky tri banky by však mali primeranosť vyššiu, ako bola stanovená minimálna hodnota 8 %," uviedol Laznia.
Z hľadiska hodnotenia krajín by ale Slovensko neobstálo najlepšie. Spomedzi hodnotených štátov eurozóny by skončilo v rebríčku na treťom mieste od konca. Vyššiu primeranosť vlastných zdrojov by dokonca malo aj Grécko.
Ako uviedla SBA, hlavným dôvodom dobrého finančného zdravia slovenských bánk je popri konzervatívnom bankovom modeli a obozretnom bankovom dohľade aj schopnosť bánk tvoriť zisk. Len od roku 2008 do roku 2012 viac ako polovica zisku vytvoreného bankami ostala na Slovensku a posilnila vlastné zdroje finančných inštitúcií. "Aj vďaka tomu dnes banky vykazujú vysokú úroveň primeranosti vlastných zdrojov a excelujú v záťažových testoch," skonštatoval Laznia. Slovenské banky totiž podľa komplexného hodnotenia ECB patria v súčasnosti medzi najstabilnejšie v eurozóne.
