
Z pohľadu bánk a finančného sektora existujú fyzické riziká ako sú záplavy, suchá či náhle povodne súvisia sú priamymi škodami spôsobenými extrémnym počasím.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) - Centrálne banky potrebujú pochopiť klimatickú zmenu preto, lebo jej dôsledky priamo zasahujú do oblastí, za ktoré nesú zodpovednosť, a tými sú cenová stabilita a stabilita finančného systému. Klimatické riziká sa postupne stávajú súčasťou bežných investičných, rozpočtových a rizikových rozhodnutí. Informoval o tom v blogu Národnej banky Slovenska (NBS) vedúci oddelenia klimatickej udržateľnosti Roman Vasiľ.
„Klimatická zmena je dnes súčasťou diskusie centrálnych bankárov o budúcom vývoji inflácie a stabilite finančného sektora,“ zdôraznil Vasiľ. NBS preto vypracovala klimatickú stratégiu, ktorá definuje, ako bude ku klimatickými rizikám pristupovať. „Extréme výkyvy počasia menia pravidlá hry v ekonomike či vo financiách a centrálne banky sa na ich dôsledky pripravujú. Tento trend potvrdzujú aj údaje o teplotách na Slovensku, podľa ktorých patrí posledných päť rokov medzi najteplejšie od začiatku meraní,“ dodal.
Centrálna banka sa stará o to, aby peniaze nestratili hodnotu a aby finančný systém zvládol nečakané otrasy v ekonomike. Preto obvykle zakročí, keď ceny tovarov a služieb rastú rýchlejšie, než je žiadúce. Problém podľa Vasiľa je, že klimatická zmena môže spustiť infláciu, na ktorú tradičné a desaťročia zaužívané nástroje menovej politiky nestačia. Ak napríklad záplavy zničia mosty alebo extrémne horúčavy znížia hektárové výnosy poľnohospodárov, ceny porastú bez ohľadu na to, koľkokrát centrálna banka zdvihne úrokové sadzby.
Z pohľadu bánk a finančného sektora existujú fyzické riziká ako sú záplavy, suchá či náhle povodne súvisia sú priamymi škodami spôsobenými extrémnym počasím. Majetok domácností aj firiem je zničený, alebo znehodnotený, a banky, ktoré naň požičali peniaze, nedostanú všetky požičané peniaze naspäť.
Ďalšie sú prechodné riziká, ktoré vznikajú pri prechode na nízkoemisnú ekonomiku. Pokiaľ banka napríklad financovala uhoľnú elektráreň a jej majiteľ sa ju pre emisné limity oxidu uhličitého a vysokým nákladom na prevádzku rozhodne zatvoriť, elektráreň môže mať problém splácať úver a banka je v problémoch. „A ak je takýchto prípadov naraz veľa, finančný systém to môže pocítiť,“ upozornil Vasiľ.
Klimatické riziká sa tak postupne stávajú súčasťou bežných investičných, rozpočtových a rizikových rozhodnutí. Poisťovne už dnes pri niektorých nehnuteľnostiach v záplavových oblastiach zdražujú poistenie alebo ho odmietajú poskytnúť úplne. Banky začínajú pri oceňovaní úverov zohľadňovať klimatické riziká. A firmy, ktoré ignorujú dekarbonizáciu, čelia rastúcim nákladom.
„Klimatická zmena je dnes súčasťou diskusie centrálnych bankárov o budúcom vývoji inflácie a stabilite finančného sektora,“ zdôraznil Vasiľ. NBS preto vypracovala klimatickú stratégiu, ktorá definuje, ako bude ku klimatickými rizikám pristupovať. „Extréme výkyvy počasia menia pravidlá hry v ekonomike či vo financiách a centrálne banky sa na ich dôsledky pripravujú. Tento trend potvrdzujú aj údaje o teplotách na Slovensku, podľa ktorých patrí posledných päť rokov medzi najteplejšie od začiatku meraní,“ dodal.
Centrálna banka sa stará o to, aby peniaze nestratili hodnotu a aby finančný systém zvládol nečakané otrasy v ekonomike. Preto obvykle zakročí, keď ceny tovarov a služieb rastú rýchlejšie, než je žiadúce. Problém podľa Vasiľa je, že klimatická zmena môže spustiť infláciu, na ktorú tradičné a desaťročia zaužívané nástroje menovej politiky nestačia. Ak napríklad záplavy zničia mosty alebo extrémne horúčavy znížia hektárové výnosy poľnohospodárov, ceny porastú bez ohľadu na to, koľkokrát centrálna banka zdvihne úrokové sadzby.
Z pohľadu bánk a finančného sektora existujú fyzické riziká ako sú záplavy, suchá či náhle povodne súvisia sú priamymi škodami spôsobenými extrémnym počasím. Majetok domácností aj firiem je zničený, alebo znehodnotený, a banky, ktoré naň požičali peniaze, nedostanú všetky požičané peniaze naspäť.
Ďalšie sú prechodné riziká, ktoré vznikajú pri prechode na nízkoemisnú ekonomiku. Pokiaľ banka napríklad financovala uhoľnú elektráreň a jej majiteľ sa ju pre emisné limity oxidu uhličitého a vysokým nákladom na prevádzku rozhodne zatvoriť, elektráreň môže mať problém splácať úver a banka je v problémoch. „A ak je takýchto prípadov naraz veľa, finančný systém to môže pocítiť,“ upozornil Vasiľ.
Klimatické riziká sa tak postupne stávajú súčasťou bežných investičných, rozpočtových a rizikových rozhodnutí. Poisťovne už dnes pri niektorých nehnuteľnostiach v záplavových oblastiach zdražujú poistenie alebo ho odmietajú poskytnúť úplne. Banky začínajú pri oceňovaní úverov zohľadňovať klimatické riziká. A firmy, ktoré ignorujú dekarbonizáciu, čelia rastúcim nákladom.




