Bratislava 25. marca (TASR) - Budovy by nemali len minimalizovať emisie, ale mali by aktívne prispievať ku klimatickým riešeniam. Cieľom architektov a celého stavebného sektora majú byť také budovy, ktoré počas svojej životnosti ukladajú uhlík a vyrábajú obnoviteľnú energiu. Na medzinárodnej konferencii Green Building Summit 2026 to uviedol spoluzakladateľ švédskej spoločnosti ETC Byggentreprenad v Bratislave Fredrik Fagerberg. Informovala o tom v stredu Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC), hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Konferenciu zorganizovala spolu so Slovenskou komorou architektov.
„Kombináciou biomateriálov, priemyselnej prefabrikácie a systémov obnoviteľnej energie môžu byť budovy škálovateľné, cenovo dostupné aj klimaticky pozitívne. Technológie na výstavbu klimaticky pozitívnych budov už existujú, otázkou však je, ako rýchlo sme ochotní ich prijať,“ zdôraznil Fagerberg. Ako dodal, budova s rozlohou približne 5000 štvorcových metrov dokáže uskladniť stovky ton uhlíka v použitých biomateriáloch.
Green Building Summit 2026 prilákal na Slovensko viacerých svetových architektov a ponúkol priestor na výmenu poznatkov, skúseností aj moderných riešení. Témou konferencie bola budúcnosť bývania. Cieľom bolo poukázať na príkladoch zo zahraničia, že inovatívny a koordinovaný prístup v navrhovaní budov dokáže poskytnúť odpovede na neľahké súčasné výzvy v oblasti bytovej výstavby. Podujatie nastolilo diskusiu o tom, ako môže stavebný sektor reagovať na klimatickú krízu a na rastúci tlak na dostupnosť bývania.
Dánsky architekt Simon Ingvartsen zo svetoznámeho štúdia Henning Larsen vysvetlil, prečo je potrebné premýšľať komplexne o celých mestských štvrtiach. Na svojom projekte prvej mestskej štvrte postavenej výlučne z dreva Faelledby v Kodani ukázal, ako môže prepojenie architektúry, krajiny, mobility a infraštruktúry znižovať uhlíkové emisie, podporovať mestskú biodiverzitu a zároveň zlepšovať kvalitu života samotných obyvateľov.
Švédsky architekt Joakim Kaminsky sa zameral na konkrétne riešenia využitia prefabrikátov, CLT panelov, recyklovaných materiálov a opätovného použitia stavebných komponentov. Široké spektrum jeho riešení dokazuje využitie nízkouhlíkového prístupu aj pri väčších občianskych stavbách a bytových domoch.
Juan Pablo Herrero Gil z dánskeho ateliéru Effekt predstavil tri realizované projekty bývania, ktoré využívajú konštrukčné stratégie na zníženie uhlíkovej stopy budov a zlepšenie kvality života ich obyvateľov. „Udržateľnosť, cenová dostupnosť a obývateľnosť nie sú samy o sebe také ťažké dosiahnuť, avšak skutočnou výzvou a obrovským potenciálom je dosiahnuť všetky tri súčasne,“ priblížil.
Podľa Piotra Kalbarczyka z holandského ateliéru CityFörster sú rozhodujúcimi aspektami mestského plánovania aj spôsob mobility či životný štýl obyvateľov. Hovoril o projekte mestskej štvrte Max Becker Areal v nemeckom Kolíne nad Rýnom, ktorá je príkladom revitalizácie bývalého industriálneho areálu na moderný živý celok s krajinárskymi riešeniami a experimentálnymi formami bývania. Spomenul tiež bratislavský Istropolis, na ktorom sa holandský ateliér spolupodieľa.