Účastníci okrúhleho stola taktiež diskutovali okrem pozemkových úpravách aj o tzv. náhradných výmerách.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. apríla (TASR) - Pôdu treba chrániť ustanoveniami v ústave. Uviedla to dnes na tlačovej konferencii v záveroch z diskusného podujatia - verejného okrúhleho stola o pôde prezidentka Vidieckej platformy Lucia Gallová.
Verejný okrúhly stôl na tému pôdy zorganizovala Vidiecka platforma s podporou Agrárnej komory Slovenska (AKS), Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Združenia mladých farmárov Slovenska a Slovenského zväzu agropodnikateľov a rodinných fariem a Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
"Zhodli sme sa opakovane na tom a súhlasíme s tým, že pôdu treba chrániť ústavnou cestou. Následne ako druhý krok vnímame nevyhnutnosť nastaviť, novelizovať príslušné zákony, najmä zákon 330 z roku 1991 (o pozemkových úpravách) a zákon 504 z roku 2003 (o nájme poľnohospodárskych pozemkov)," povedala Gallová.
Zúčastnení sa podľa nej zhodli taktiež na tom, že pôda nie je investičnou komoditou. "Pôdu vnímame ako neobnoviteľný prírodný zdroj a ako výrobný nástroj, prostriedok, ktorý zabezpečuje obživu spoločnosti a prináša prácu pre spoločnosť," podčiarkla.
Účastníci okrúhleho stola podľa Gallovej taktiež diskutovali okrem pozemkových úpravách aj o tzv. náhradných výmerách. "V rámci celej poľnohospodárskej obce máme zhodu na tom a súhlasíme, aby sa pôda sceľovala (komasovala), pretože je veľmi rozdrobená. Zároveň máme zhodu na tom, aby náklady (spojené so sceľovaním) uhradil štát," dodala Gallová.
Verejný okrúhly stôl na tému pôdy zorganizovala Vidiecka platforma s podporou Agrárnej komory Slovenska (AKS), Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Združenia mladých farmárov Slovenska a Slovenského zväzu agropodnikateľov a rodinných fariem a Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
"Zhodli sme sa opakovane na tom a súhlasíme s tým, že pôdu treba chrániť ústavnou cestou. Následne ako druhý krok vnímame nevyhnutnosť nastaviť, novelizovať príslušné zákony, najmä zákon 330 z roku 1991 (o pozemkových úpravách) a zákon 504 z roku 2003 (o nájme poľnohospodárskych pozemkov)," povedala Gallová.
Zúčastnení sa podľa nej zhodli taktiež na tom, že pôda nie je investičnou komoditou. "Pôdu vnímame ako neobnoviteľný prírodný zdroj a ako výrobný nástroj, prostriedok, ktorý zabezpečuje obživu spoločnosti a prináša prácu pre spoločnosť," podčiarkla.
Účastníci okrúhleho stola podľa Gallovej taktiež diskutovali okrem pozemkových úpravách aj o tzv. náhradných výmerách. "V rámci celej poľnohospodárskej obce máme zhodu na tom a súhlasíme, aby sa pôda sceľovala (komasovala), pretože je veľmi rozdrobená. Zároveň máme zhodu na tom, aby náklady (spojené so sceľovaním) uhradil štát," dodala Gallová.