Bratislava 28. mája (TASR) - Mestá a obce vykázali za rok 2013 prebytok hospodárenia v sume 121,8 milióna eur, čo pri zohľadnení určitého výpadku plánovaných príjmov z dane z príjmov fyzických osôb znamená úspešné naplnenie cieľov Memoranda o spolupráci medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). V úvode dnešného 25. snemu ZMOS to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že dobré výsledky konsolidácie v najbližšom čase umožnia vláde pripraviť pre občanov balíček pozitívnych opatrení.

"Aktívnym spôsobom ste sa zúčastnili na dobrých výsledkoch, ktoré Slovenská republika dosiahla," konštatoval Robert Fico s tým, že konštruktívny dialóg medzi vládou a ZMOS si mimoriadne váži. Pripomenul, že Slovensko dosiahlo za rok 2013 zníženie deficitu štátneho rozpočtu na 2,77 percenta HDP a bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Aktuálne si preto na finančných trhoch požičiava za historicky najnižšie úroky.

"Hospodársky rast v roku 2014 má predstavovať 2,2 percenta a na budúci rok by to mal byť štvrtý najväčší rast v EÚ," povedal premiér. Tieto čísla sa podľa neho podarí dosiahnuť len v prípade, že EÚ nepristúpi k najprísnejšiemu variantu sankcií voči Rusku, ktoré by slovenskú ekonomiku výrazne poškodili.

Fotogaléria: 25. snem ZMOS


Premiér: Nezamestnanosť sa darí pomaly znižovať

Za veľký problém považuje predseda vlády nezamestnanosť, ktorú sa však podľa jeho slov darí pomaly znižovať. "Dnes je najnižšia miera nezamestnanosti od januára 2011," poznamenal Robert Fico.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Zdôraznil, že konsolidačný úspech nemá priniesť pozitíva len medzinárodným finančným trhom, ale aj mestám a obciam, ako aj občanom, pre ktorých v tomto zmysle vláda pripravuje pozitívny balíček opatrení.

"Nebola to moja vláda, ktorá znížila podiel miest a obcí na daniach fyzických osôb," povedal premiér s tým, že jeho kabinet už tento podiel čiastočne zvýšil. "Sme pripravení prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečia, aby k 1. januáru 2016 bol znova 70,3 percenta," dodal. Podľa predsedu vlády je pripravená aj novela zákona o miestnych daniach. Čo sa týka štyroch pripravovaných legislatívnych zmien v oblasti regionálneho školstva, budú prijaté až po dosiahnutí dohody so ZMOS-om. "Do roku 2016 chceme použiť viac ako 100 miliónov eur na dobrovoľných hasičov," pripomenul s tým, že bude pokračovať aj séria výjazdových rokovaní vlády.

Na margo pripravovanej novely infozákona Fico poznamenal, že jeho vláda zrejme nebude mať problém nájsť so ZMOS-om dohodu na pripomienkach, už dnes však dostáva aj stanoviská mimovládnych organizácií a napokon bude podľa neho potrebné v tejto veci rozhodnúť politicky.

"Ako viete, 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené nové návrhy smerníc v oblasti verejného obstarávania," upozornil premiér. Ak to bude nevyhnutné, vláda predloží najprv malú novelu zákona o verejnom obstarávaní a s väčšou legislatívnou zmenou príde až s účinnosťou od 1. júla 2015, keď sa bude končiť aktuálne obdobie pre čerpanie eurofondov, ktoré nám EÚ predĺžila o dva roky. "Prvé peniaze z eurofondov v novom programovom období 2014-2020 by Slovensko mohlo začať používať už v tomto roku. Návrh partnerskej dohody na roky 2014-2020 bol odoslaný do Bruselu a ak všetko pôjde dobre, budeme štvrtí alebo piati v poradí, ktorí partnerskú dohodu podpíšu," podčiarkol Robert Fico.

Video: 25. snem Združenia miest a obcí Slovenska


Premiér vyzval starostov a primátorov, aby nemlčali

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Premiér vyzval starostov a primátorov, aby nemlčali, ak sa stretnú s prípadmi podozrení z neetického konania alebo klientelizmu a korupcie. Dodal, že v takomto prípade sa môžu obrátiť aj na jeho úrad. "Ak sa niekto z vás stretne s aktivitou, ktorú bude považovať za neetickú, nemorálnu, nebuďte ticho. Pokiaľ nezačneme spolupracovať, stále to bude len na úrovni chýrov a klebiet," dodal.

Premiér zároveň požiadal prítomných členov vlády, aby na sneme ostali dlhšie a boli k dispozícii starostom a primátorom na konzultácie, prípadne riešenie ich problémov.

"Už od pádu železnej opony predstavujete odpoveď na otázku, ako hospodáriť a spravovať samých seba," prihovoril sa účastníkom snemu podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ. Dodal, že tak, ako je v ekonomike potrebná konkurencia, je v politike potrebná opozícia. "Líšime sa prístupom k tomu, ako konsolidovať, aby netrpel štátny dlh alebo sektor zamestnanosti. Sú rôzne cesty k cieľom, ktoré sú potrebné," zdôraznil. Pre KDH je podľa neho popri zamestnanosti prioritou oblasť spravodlivosti a rodiny. "Inak sa pozeráme na niektoré rozpočtové pravidlá. Na to, aby pri hazardných hrách obce mali slovo a mohli rozhodovať. Tak isto nepovažujeme za správne, že sa pri významných investíciách obciam odoberá právo v stavebnom alebo územnom konaní," dodal. Zároveň pripomenul, že KDH navrhlo pre starostov a primátorov podmienku minimálne stredoškolského vzdelania. "Veľmi často nám zlé meno robia tí, ktorí sa len nechajú zvoliť, ale nerozumejú tomu, čo je to finančná zodpovednosť," uzavrel Figeľ.

Na otvorenie snemu prišli aj ministri

Na dnešnom otvorení 25. snemu ZMOS sa okrem predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), podpredsedov parlamentu Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej (obidve Smer-SD), Jána Figeľa (KDH) a Eriky Jurinovej (OĽaNO) zúčastnili ministri Robert Kaliňák, Peter Žiga, Dušan Čaplovič, Tomáš Malatinský, Ján Počiatek, Ľubomír Jahnátek, Ján Richter a Tomáš Borec.

Na snem prišli viacerí poslanci NR SR, predsedovia VÚC, ambasádori, predseda NKÚ Ján Jasovský, predseda zboru premiérových poradcov Vladimír Faič, zástupcovia odborových zväzov a zamestnávateľských združení, ako aj partnerských organizácií ZMOS z Českej republiky, Moldavska, Zakarpatskej Ukrajiny a Rakúska.

Video: So cťou sa nám podarilo zvládnuť podstatnú časť našich úloh

J. Dvonč: Obce a mestá splnili konsolidačné záväzky

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Obce a mestá splnili svoje záväzky z memoranda, ktoré ZMOS podpísal s vládou, a výrazným spôsobom prispeli ku konsolidácii verejných financií v roku 2013. "Prebytok nášho rozpočtového hospodárenia v metodike ESA 95 za rok 2013 v hodnote 121 miliónov eur sme dosiahli napriek prepadu výnosu dane z príjmu fyzických osôb oproti pôvodnej prognóze na rok 2013, napriek negatívnemu dopadu zvýšenia dane z pridanej hodnoty na 20 percent na obce, ako aj negatívnemu dopadu na rozpočty obcí v dôsledku presunu príjmov z obcí v prospech štátu na úseku hracích automatov," povedal v prejave na dnešnom 25. smene Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Bratislave predseda združenia Jozef Dvonč.

"Tento výsledok sme dosiahli aj napriek tomu, že štát si nesplnil všetky záväzky vo vzťahu k obciam pri realizácii projektov z fondov Európskej únie," pripomenul. Zároveň konštatoval, že časť konsolidačného úsilia a s tým spojeného šetrenia sa dotkla aj služieb pre obyvateľov a znamenala prepad kapitálových výdavkov.

Záujem vlády o dialóg so ZMOS-om a prísľub postupného zvýšenia podielu z dane fyzických osôb na pôvodnú výšku 70,3 percenta však podľa Dvonča upokojili diskusie v združení, ktoré vo svojom, zatiaľ stále platnom uznesení konštatuje nesúhlas s návrhom rozpočtu obcí na roky 2014–2016.

"Na základe výsledkov rokovania vlády SR a ZMOS 23. októbra 2013 bol upravený aj pôvodný rozpočet obcí na rok 2014 pri jeho schvaľovaní v Národnej rade SR tak, že v nadväznosti na zvýšenie podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb v roku 2014 na úroveň 67 percent, bol obciam upravený plánovaný výnos tejto dane v roku 2014 na hodnotu 1,302 miliardy eur, čo vytvorilo podmienky na naplnenie dohodnutého rastu platov zamestnancov obcí a pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení v roku 2014," konštatoval predseda ZMOS-u.

Zároveň zdôraznil potrebu vykonať analýzu preneseného výkonu štátnej správy a prijať zákon o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej správy, ako aj potrebu znižovať administratívnu náročnosť v procese implementácie eurofondov. Podľa Dvonča je dôležité aj zastaviť predkladanie legislatívy bez kvantifikovania dopadov na obce.

Samosprávy podľa Dvonča očakávajú naplnenie "všetkých rozhodujúcich požiadaviek a legislatívnych návrhov ZMOS", ktoré by mali zabezpečiť vyššiu stabilitu príjmov a stabilitu celkového hospodárenia miest a obcí nielen v roku 2014, ale aj v nasledujúcich rokoch. Základnou požiadavkou je podľa neho vrátiť sa na úroveň koeficientu pre rozdelenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 70,3 percenta už od roku 2015.

Pri modernizácii samosprávy ZMOS navrhuje nadviazať na Koncepciu modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike a jej implementačný plán, ktoré boli schválené vládou a sú naďalej platné, "no realizácia po roku 2011 ustala a nie je systémovo napĺňaná". Koncepcia modernizácie samosprávy ZMOS podľa neho nemá za cieľ redukciu počtu obcí a ich originálnych kompetencií, ale chce vytvoriť spoločné obecné úrady ako centrá efektívneho výkonu kompetencií a agend.

Systém čerpania peňazí z európskych fondov treba zjednodušiť

FOTO TASR/Štefan Puškáš

Systém čerpania peňazí z európskych fondov je podľa predsedu ZMOS-u nevyhnutné zjednodušiť z administratívneho aj implementačného hľadiska. Pri príprave a implementácii projektov sa totiž podľa neho samosprávy stretávali s prekážkami, ktoré ich nielen brzdili, ale aj zbytočne odčerpávali financie z rozpočtov. Mestá a obce podľa Dvonča dlhodobo volajú po reforme legislatívy. "Je nevyhnutné zmeniť priority procesu verejného obstarávania z formálnych na vecné. To znamená, ťažisko posudzovania nasmerovať z posudzovania bezchybného naplnenia formálnych znakov procesu k vecne podstatnému hodnoteniu dosahovania hodnoty za peniaze. Je tiež nutné odstrániť neprimeranú administratívnu záťaž osôb povinných aplikovať postupy podľa zákona prostredníctvom elektronizácie procesu," uviedol. "Zefektívnenie čerpania prostriedkov z európskych fondov v prospech rozvoja slovenských miest a obcí je pre nás kľúčové a my urobíme všetko pre to, aby sa nám to podarilo a aby sa mestá a obce mohli zapojiť aj do ďalších programov," podčiarkol Dvonč.
ZMOS má pripomienky aj k pripravovaným legislatívnym zmenám v zákone o slobodnom prístupe k informáciám.

"Združenie sa usiluje o presnejšiu definíciu informácie pre potreby zákona aj o optimalizáciu spôsobu jej poskytnutia. Usiluje sa o takú úpravu zákona, ktorý umožní skĺbiť potrebu poskytovania dostupných informácií občanom s ostatnými úlohami územnej samosprávy," konštatoval Dvonč. ZMOS podľa neho diskutuje o alternatívach poskytovania odpovede na infožiadosť, o rozsahu odpovede, nad ktorý by bolo umožnené spoplatnenie sprístupnenia informácie, aj o tom, aby povinnosť postupovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám mali všetky subjekty, ktoré sú napojené na verejné zdroje, vrátane tretieho sektora a cirkví.

Dvonč sa krátko dotkol aj zákona o hmotnej núdzi, ktorý za určitých podmienok zavádza povinnosť sociálne odkázaných ľudí odpracovať za svoju dávku predpísaný počet hodín. Poznamenal, že za implementáciu zákona by mali byť zodpovední najmä štátni úradníci, ktorí by mali aktívne pôsobiť v smere hľadania práce pre týchto ľudí a nie automaticky očakávať, že ju nájde obec.

R. Kaliňák požiadal delegátov o hlasovanie, či súhlasia s povinným vzdelaním

Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) dnes využil prebiehajúci 25. snem Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a požiadal delegátov o hlasovanie, či súhlasia s uzákonením povinného minimálneho vzdelania pre starostov a primátorov. Delegáti sa takmer jednohlasne postavili za to, aby bola táto podmienka súčasťou volebného kódexu, o ktorom aktuálne rokuje Národná rada (NR) SR.

"Rokujeme o určitých podmienkach vzdelania na výkon funkcie starostu. Keďže sme momentálne na sneme a ja by som možno rád ešte diskutoval s kolegami v parlamente, rád by som tam predniesol aj názor snemu," vysvetlil Kaliňák. Opýtal sa, či by nebolo nezdvorilé, opýtať sa na názor priamo delegátov a požiadať ich o hlasovanie zdvihnutím ruky. "Mohol by som sa opýtať, kto je z vás za to, aby starostovia mali nejaké povinné vzdelanie?" opýtal sa Kaliňák s tým, že by išlo o ukončenú desaťročnú školskú dochádzku, teda minimálne základné vzdelanie plus aspoň dva roky učňovskej školy.

FOTO TASR/Štefan Puškáš

Reakcia delegátov bola takmer jednohlasne súhlasná, niektorí sa dokonca nechali počuť, že podmienkou by malo byť dosiahnuté stredoškolské vzdelanie. "Vidím, že máte pre túto otázku veľmi silnú podporu," konštatoval Kaliňák. Zároveň upozornil, že mnohí právnici tento návrh spochybňujú v súvislosti s rizikom protiústavnosti a absolútnym pasívnym volebným právom.

"Logický dôvod to má, starosta sa stará o majetok obce a vykonáva prenesenú štátnu správu, preto je nevyhnutné, aby vedel minimálne čítať a písať. Podľa mňa to, čo urobíme, ak to bude v parlamente schválené, bude predovšetkým určitá skúška," povedal Kaliňák s tým, že táto časť zákona sa v prípade schválenia s veľkou pravdepodobnosťou ocitne na stole Ústavného súdu SR. Ten potom s definitívnou platnosťou rozhodne, či je takáto zmena v súlade s ústavou, alebo nie.

"Jediný dôvod, pre ktorý som súhlasil s tým, aby sa o toto ustanovenie rozšíril zákon je, aby sme raz a navždy túto otázku vyriešili," konštatoval Kaliňák s tým, že stanovisko ZMOS-u bude tlmočiť v parlamente.

Túto tému dnes na sneme spomenul aj predseda KDH Ján Figeľ, keďže s ňou do parlamentu prišlo práve jeho hnutie. "Veľmi často nám zlé meno robia tí, ktorí sa len nechajú zvoliť, ale nerozumejú tomu, čo je to finančná zodpovednosť," zdôraznil Figeľ.