Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. jún 2024Meniny má Žaneta
< sekcia Ekonomika

Financie: Konflikt poškodzuje ruskú a ukrajinskú menu

Na archívnej snímke z 28. februára 2022 žena drží bankovky rubľa v Mníchove. Foto: TASR/AP

Na Ukrajine, kde platí stanné právo, centrálna banka pozastavila všetky menové obchody a stanovila pevný výmenný kurz približne 29 hrivien za dolár.

Moskva 20. marca (TASR) - Invázia Ruska na Ukrajinu poškodila ekonomiky oboch krajín, pričom ich úrady nasadili rôzne taktiky na obranu svojich oslabených mien s rôznym stupňom úspechu.

Ruský rubeľ, ktorý sa obchodoval na úrovni približne 80 rubľov za dolár predtým, ako Moskva 24. februára vyslala vojakov na Ukrajinu, stratil v nasledujúcich dňoch 40 % svojej hodnoty a prepadol sa na bezprecedentnú úroveň 150 RUB/USD.

Odvtedy veľkú časť strát zmazal a jeho kurz sa pohybuje okolo úrovne 105 rubľov za dolár, pričom zrejme profitoval z rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom o ukončení konfliktu.

Napriek tomu, že ruská centrálna banka bola v dôsledku západných sankcií odrezaná od veľkej časti svojich devízových rezerv, občas nejaké predala na podporu rubľa.

To spolu s prísnymi kapitálovými kontrolami, ktoré od vývozcov vyžadujú, aby predali väčšinu príjmov z exportu v cudzej mene centrálnej banke, a obmedzenému prístupu spotrebiteľov k devízam, ako sa zdá, funguje.

"Za uplynulých 10 rokov ruská centrálna banka priamo intervenovala len niekoľkokrát, čo teraz funguje v prospech stabilizácie kurzu rubľa na trhu," uviedol analytik Alexander Kudrin z investičnej banky Aton. "Už sa objavujú prvé známky stabilizácie," dodal Kudrin.

Expert na ruskú ekonomiku Janis Kluge z berlínskeho think-tanku SWP nedávno na sociálnej sieti napísal, že rubeľ sa posilnil vďaka prísnym kapitálovým kontrolám a veľkým príjmom z ropy a plynu po počiatočnom "šoku" zo sankcií.

Na Ukrajine, kde platí stanné právo, centrálna banka pozastavila všetky menové obchody a stanovila pevný výmenný kurz približne 29 hrivien za dolár. Zakázala tiež výbery cudzej meny a väčšinu cezhraničných platieb.

Volodymyr Lepušinskij, riaditeľ menovej politiky ukrajinskej centrálnej banky, uviedol, že banka mala pripravený plán pre prípad konfliktu.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


"Vždy sme dúfali, že ho nebudeme musieť uskutočniť, ale boli sme pripravení," povedal pre agentúru AFP.

Minister financií Sergij Marčenko nedávno v ukrajinskej televízii skonštatoval, že opatrenia centrálnej banky vytvorili "určité podmienky, vďaka ktorým existuje stabilita výmenného kurzu".

Poznamenal tiež, že Ukrajina získala podporu od svojich medzinárodných partnerov vrátane Európskej únie a Svetovej banky a Medzinárodný menový fond schválil program núdzovej pomoci Ukrajine vo výške 1,4 miliardy USD (1,27 miliardy eur).

Ousmene Mandeng z London School of Economics však upozornil, že tieto opatrenia nesú aj určité riziká.

"Pozastavenie obchodovania s devízami je de facto ekvivalentné zmrazeniu cien a ak sa predĺži, môže viesť k čiernemu trhu s devízami," povedal AFP.

"Obnovenie obchodovania s devízami by bolo žiaduce, aby sa minimalizovali deformácie," dodal Mandeng s tým, že ukrajinská centrálna banka už zmiernila niektoré obmedzenia a zdá sa, že niektoré operácie na medzibankovom devízovom trhu sa pomaly obnovujú.

Ukrajinci, ktorí utekajú z krajiny s hrivnami vo vrecku, čelia problémom v dôsledku nekonvertibility meny.

Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis nedávno uviedol, že Komisia spolupracuje s Európskou centrálnou bankou "na poskytnutí určitého druhu pomoci pri konvertibilite, aby ľudia mohli premeniť aspoň určité sumy svojich úspor v hrivnách na eurá".

TASR správu prevzala z AFP.

(1 EUR = 1,1008 USD)