Londýn 19. decembra (TASR) - Výnos z referenčných nemeckých 10-ročných dlhopisov sa vo štvrtok zvýšil tesne k šesťmesačnému maximu, ktorého sa dotkol koncom minulého týždňa. Trhy sa totiž sústredili na výsledky zasadaní centrálnych bánk, pričom ich pozornosť sa vo štvrtok zamerala najmä na Švédsko.

A švédska Riksbank zvýšila svoju základnú repo sadzbu z -0,25 % na 0 %. Po piatich rokoch tak ako prvá ukončila politiku záporných úrokov. Dôvodom sú obavy z jej nežiaducich vedľajších účinkov, ako je pomalší rast domáceho hospodárstva, a tiež neistý globálny výhľad.

Aj Európska centrálna banka (ECB), ako aj centrálne banky Dánska, Švajčiarska, Japonska a Maďarska zaviedli záporné úroky.

„Hoci sa zvýšenie úroku Riksbank všeobecne očakávalo, jej odchod zo záporných úrokov by mohol podnietiť špekulácie, že aj ECB by mala zvážiť normalizáciu svojej politiky,“ uviedol Christoph Rieger analytik nemeckej Commerzbank.

Japonská centrálna banka (Bank of Japan) sa však, ako sa zdá, so zmenou politiky neponáhľa. Vo štvrtok ponechala svoj kľúčový úrok aj program stimulov bez zmeny.

Väčšina dlhopisov z eurozóny zaznamenala počas ranného obchodovania vo štvrtok nárast výnosov o 1 až 2 bázické body.

Výnos z referenčných nemeckých 10-ročných dlhopisov napríklad stúpol na -0,23 % a priblížil sa k šesťmesačnému maximu -0,22 %, ktorého sa nakrátko dotkol v piatok (13. 12.), keď výrazné víťazstvo britskej Konzervatívnej strany v predčasných voľbách zmiernilo neistotu okolo brexitu.

Očakáva sa, že Nemecko zverejní svoj kalendár aukcií dlhopisov v roku 2020 neskôr v priebehu dňa, pričom sa sústredí na plány na emisiu prvých tzv. zelených dlhopisov.

Nemecká vláda plánuje preniknúť na rastúci trh udržateľných financií vydaním svojho prvého „zeleného dlhopisu“ v druhej polovici budúceho roka, uviedli tri zdroje oboznámené s touto záležitosťou, ktoré nechceli byť menované.