Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Začiatkom tohto roka došlo na Slovensku k zrušeniu bankového odvodu

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Banky budú mať povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie.

Bratislava 4. januára (TASR) – Od 1. januára tohto roka je na Slovensku zrušený osobitný odvod bánk. Začiatkom roka totiž nadobudol účinnosť zákon z dielne Ministerstva financií SR. Ten nadväzuje na podpísanie memoranda o spolupráci medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou, ku ktorému došlo ešte v júni 2020.

Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie. Odvod mal prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora.

„V súlade s memorandom o porozumení sa dohodlo vypracovanie návrhu príslušnej legislatívy, ktorou dôjde k úplnému zrušeniu zákona o osobitnom odvode," uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Zostatok uhradeného osobitného odvodu má zostať štátnym finančným aktívom, pričom pri použití týchto zdrojov sa bude postupovať podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

„Finančné prostriedky sa môžu použiť v súlade s memorandom na činnosť Rozvojového fondu Slovenska, ktorá bude zameraná na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR, a tým sa zabezpečí, aby banky mali možnosť podieľať sa na financovaní projektov tohto fondu," uvádza sa v návrhu zákona.

Doteraz banky ročne platili približne 150 miliónov eur v rámci bankového odvodu, avšak prostriedky sa nedali použiť reálne v ekonomike, ale boli vedené na účte štátnych finančných aktív. Na základe memoranda by však mali banky každoročne zvýšiť financovanie štátnych infraštruktúrnych projektov o minimálne 500 miliónov eur a poskytnúť nové financovanie súkromnému sektoru približne za jednu miliardu eur. Okrem toho zdroje, ktoré sa nazbierali a boli na účte štátnych finančných aktív, sa vo výške jednej miliardy eur presunú do Rozvojového fondu Slovenska.

V rámci návrhu zákona bol prijatý aj pozmeňujúci návrh z výborov upravujúci ustanovenia, ktoré umožňovali nepovažovať dlžníka, ktorý požiadal o odklad splátok, za zlyhaného a ustanovenia, že sa takýto odklad nepovažuje za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra. Banky tak budú mať povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie.

Zabezpečiť by sa však malo, aby dlžník, spotrebiteľ, ktorému bol povolený odklad splátok pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej zmeny a tento odklad trvá aj po nadobudnutí jej účinnosti, a v podobnom prípade aj dlžník, ktorým je malý alebo iný podnikateľ – fyzická osoba, nebol považovaný za zlyhaného.

Takýto odklad splátok a odklad splácania úveru by sa nemali považovať za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra.