Bratislava 23. júla (TASR) - Aj keď sa finančná gramotnosť Slovákov pomaly zlepšuje, v porovnaní s viacerými európskymi krajinami SR zaostáva. Vplyv na finančnú gramotnosť môže mať vek, vzdelanie či región. Na základe najaktuálnejších údajov Európskej centrálnej banky (ECB) na to poukázala investičná spoločnosť 365.invest s tým, že finančná gramotnosť je základom pre zdravú spoločnosť, zlepšuje kvalitu života, posilňuje ekonomiku a znižuje riziká pre štát aj občanov.

Slovensko sa s finančnou gramotnosťou dospelých na úrovni 48 % zaraďuje približne do priemeru Európskej únie (EÚ). Viaceré susedné krajiny však dosahujú vyššie hodnoty, Rakúsko je na úrovni 53 %, Maďarsko 54 % a Česká republika 58 %. V krajinách ako Švédsko, Nórsko či Veľká Británia, kde je finančné vzdelávanie súčasťou školských osnov, je finančne gramotných dokonca približne 70 % obyvateľstva.

Úroveň schopnosti správne hospodáriť a investovať je podľa prieskumu ECB výsledkom viacerých faktorov. „Dôležitú úlohu zohráva vek. Ľudia mladší ako 50 rokov majú často nižšiu úroveň finančného vzdelania, čo sa môže negatívne odraziť na ich schopnosti budovať si bohatstvo. Výrazné rozdiely, o takmer 20 percentuálnych bodov, sú aj medzi mužmi a ženami, ktoré sú častejšie ohrozené rizikom chudoby,“ priblížil manažér vzťahov s investormi realitných fondov 365.invest Tomáš Cár. Zároveň poukázal na to, že hoci ženy vo všeobecnosti dosahujú v prieskumoch nižšie skóre finančnej gramotnosti, bývajú často disciplinovanejšími a úspešnejšími investorkami ako muži.

Dôležité pre finančnú gramotnosť je aj vzdelanie. „Vyššie vzdelanie prirodzene vedie k lepšiemu chápaniu financií, a tým aj k istejším rozhodnutiam. Napokon, významnú úlohu zohrávajú aj majetok a lokalita. Medzi vyššími príjmovými skupinami a v krajinách západnej a severnej Európy, kde sú predmety finančnej gramotnosti povinné na základných a stredných školách, je jej úroveň vyššia,“ doplnil Cár.

Pri správe financií a investovaní sú Slováci podľa spoločnosti stále veľmi konzervatívni. Väčšina uprednostňuje sporenie v banke alebo investíciu do nehnuteľností, ktoré vnímajú ako hmatateľnú a bezpečnú formu zhodnotenia. Len tretina obyvateľov aktívne investuje, častým dôvodom pre neinvestovanie je obava zo straty peňazí a presvedčenie, že je to len pre bohatých.

„Pozitívnou správou je, že našinci sa začínajú o zhodnotenie a správu svojich financií viac zaujímať a pribúda záujem o investovanie, napr. do podielových fondov. Ako ukazujú dáta Národnej banky Slovenska (NBS), v období rokov 2019 až 2024 vzrástol objem majetku spravovaného v slovenských podielových fondoch zo 7,5 miliardy eur na 11,3 miliardy eur, teda o 51 %,“ vyčíslila 365.invest.