Bratislava 12. novembra (TASR) - Spoločný postup proti daňovým únikom a colným podvodom s medzinárodným presahom bol hlavnou témou rokovania medzi Finančnou správou (FS) SR a Európskou prokuratúrou (EPPO), ktoré sa uskutočnilo tento týždeň v Bratislave. Prezident FS Jozef Kiss prijal hlavnú európsku prokurátorku Lauru Kövesiovú, ktorá absolvovala dvojdňovú pracovnú návštevu SR a stretla sa s predstaviteľmi justičných a bezpečnostných orgánov. Informovala o tom v stredu riaditeľka odboru komunikácie a organizácie FS Lucia Verchovodková.

Na stretnutí diskutovali aj o posilnení personálnych kapacít Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS). Počet vyšetrovateľov alokovaných pre potreby EPPO sa má zvýšiť na šesť. Finančná správa im zároveň zabezpečí špecializované vzdelávanie a metodické vedenie.

Kiss predstavil systémové opatrenia, ktoré FS pripravuje v spolupráci s Ministerstvom financií (MF) SR. Sú nimi napríklad zavedenie osobnej zodpovednosti fyzických osôb za konanie právnických osôb a sprísnenie limitov hotovostných transakcií, čo má obmedziť zneužívanie firiem na daňové podvody. Ďalším opatrením je návrh reformy a centralizácia vyšetrovacích kompetencií v oblasti daňovej kriminality priamo pod FS, čo by znamenalo presun časti týchto právomocí z Policajného zboru SR.

„Cieľom Finančnej správy a MF SR je zefektívniť boj proti daňovým podvodom a lepšie chrániť finančné záujmy Slovenskej republiky aj Európskej únie. Príprava nevyhnutných opatrení prebieha od začiatku roka 2024,“ priblížil Kiss.

Stretnutie podľa neho potvrdilo spoločný záujem na hlbšej koordinácii, výmene skúseností a rozvoji odborných kapacít v oblasti finančnej kriminality. Výsledkom rokovania je aj dohoda na príprave memoranda na zvýšenie efektivity spolupráce medzi FS a EPPO.

Finančná správa v tejto súvislosti pripomenula, že súčasné vedenie po svojom nástupe identifikovalo viaceré nedostatky v oblasti boja s daňovými podvodmi a potrebu prijať účinné systémové opatrenia. Do roku 2023 sa totiž v tejto oblasti neprijali žiadne účinné kroky ani legislatívne návrhy. V roku 2024 bol predstavený prvý Akčný plán FS a MF SR, tento rok nasledoval Akčný plán na boj s daňovými podvodmi, ktorý obsahuje konkrétne návrhy, termíny ich realizácie a spôsob ich zavádzania.

Finančná správa každoročne podáva približne 1000 trestných oznámení v súvislosti s daňovou kriminalitou, čo potvrdzuje, že štát je v jej odhaľovaní efektívny, vyzdvihla Verchovodková. Zároveň však upozornila, že FS nemá zákonné možnosti vo všetkých daňových deliktoch vyvodzovať zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Túto kompetenciu majú orgány činné v trestnom konaní. Aj preto Finančná správa navrhuje, aby sa vyšetrovacie kompetencie v oblasti daňovej kriminality sústredili do jedného centra, a to KÚFS.

„Finančná správa zároveň upozorňuje, že medializované informácie o aktuálnych daňových únikoch na Slovensku nie sú pravdivé. Prípady, o ktorých sa hovorí, vznikli v minulosti a ich vyšetrovanie trvá niekoľko rokov,“ vysvetlila Verchovodková. Ide podľa nej často o organizované medzinárodné podvody, do ktorých je Slovensko zapojené prostredníctvom fyzických a právnických osôb, pričom k samotným únikom nedochádza len na území SR. Zároveň nie všetky tieto prípady majú fiškálny vplyv na slovenský štátny rozpočet.