Bratislava 9. júla (TASR) - Prvých 60 miliónov eur z úspor Slovákov v druhom dôchodkovom pilieri pôjde do výstavby štátom podporovaného nájomného bývania. Umožnila to novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení z apríla 2025, ktorá rozšírila okruh povolených investícií aj o domáce infraštruktúrne, sociálne či bytové projekty. Informovala o tom spoločnosť Finax.

O tom, či sa úspory budú investovať aj do takýchto lokálnych projektov, naďalej rozhodujú samotné dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Zaradenie týchto investícií do portfólií ich fondov tak zostáva dobrovoľné. Na spoločnej investícii v spomínanom objeme 60 miliónov eur sa podieľajú všetky slovenské DSS do fondu, ktorý sa zameriava na hotové aj rozostavané bytové projekty v Bratislave a ďalších krajských mestách.

„Do ktorého konkrétneho fondu správcovská spoločnosť túto investíciu zaradí, si určuje sama. Pravidlá sú však jasné, indexové fondy musia mať aspoň 95 % majetku v akciách. Zvyšných 5 % môžu tvoriť alternatívne investície, vrátane spomínaného nájomného bývania. Rovnaký päťpercentný strop pritom platí aj pre dlhopisové fondy,“ vysvetlil odborník na osobné financie z Finaxu Ján Tonka.

Keďže celkové úspory v druhom pilieri presahujú 21,5 miliardy eur, táto prvá investícia do domáceho bývania zatiaľ predstavuje menej ako 0,3 % celkového majetku sporiteľov. Daňou za domáce projekty môže byť nižšia diverzifikácia aj strata likvidity.

Pri nových domácich projektoch v druhom pilieri treba podľa odborníka počítať s tým, že nejde o likvidné investície. Peniaze budúcich dôchodcov tak budú viazané v konkrétnych projektoch, ktorých hodnota aj konečný výnos budú silne závisieť od vývoja domáceho ekonomického prostredia. Investovanie hoci len časti úspor do slovenských projektov znižuje výhodu širokej globálnej diverzifikácie, na ktorej mal úspech druhého piliera dlhodobo stáť.

Víťazom zmien podľa odborníka nebude sporiteľ, ale štát. Pre bežných sporiteľov sa v praxi zatiaľ veľa nezmení. Keďže ide len o malé percento z celkového spravovaného majetku, ľudia v dôsledku tohto kroku nateraz nepocítia žiadnu zásadnú zmenu a väčšinovú zložku ich úspor budú aj naďalej tvoriť štandardné nástroje kapitálového trhu.

Situácia sa môže zmeniť, ak by alternatívne investície získali v budúcnosti väčší podiel. Podľa Tonku tak z tejto zmeny momentálne najviac získa samotný štát. Dostal totiž spôsob, ako financovať projekty zo súkromných úspor ľudí, ktoré by mal za bežných okolností hradiť zo štátneho rozpočtu.

Odborník zároveň upozornil, že problémom dôchodkového systému na Slovensku je aj nízka dôvera ľudí. Podľa prieskumu Finaxu sa až 68,8 % Slovákov obáva, že im štát na ich súkromné úspory v druhom pilieri siahne, keďže nazbierané miliardy eur sú preňho obrovským lákadlom.

Práve časté legislatívne zásahy a zmeny pravidiel sú podľa Tonku jedným z hlavných dôvodov, prečo sa na dôchodok treba pripravovať aj samostatne. Takmer 77 % Slovákov je presvedčených, že štátny dôchodok im v budúcnosti nebude postačovať na udržanie doterajšej životnej úrovne. Prvý pilier môže o pár rokov naraziť na demografické limity našej krajiny, no obavy majú ľudia aj pri tom druhom.

„Pri investovaní do široko diverzifikovaných ETF fondov mimo druhého piliera má investor plnú kontrolu nad svojimi peniazmi. Štát mu žiadnou náhlou zmenou neurčí, kde jeho peniaze skončia. Ideálnym riešením tejto neistoty sú aj produkty odolnejšie voči lokálnym politickým rozhodnutiam, ako je európsky dôchodok. Ten si sporiteľ môže navyše voľne prenášať v rámci celej Európskej únie, ak počas svojej kariéry pracuje vo viacerých krajinách,“ uzavrel Tonka.