Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Prieskum ukázal, že pri nedostatku vhodných uchádzačov by rekvalifikáciu súčasných zamestnancov rozhodne alebo skôr zvažovalo 71 % firiem.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 8. augusta (TASR) - Slovenským firmám naďalej chýbajú pracovníci s konkrétnymi zručnosťami, pričom digitalizácia, automatizácia a umelá inteligencia menia obsah tradičných pozícií a vytvárajú nové profesie. Účinným riešením na prepojenie potrieb trhu práce s pracovnou silou môže byť rekvalifikácia, naznačujú dáta z prieskumu personálnych agentúr Grafton a Gi Group.
V prvom štvrťroku 2026 zamestnanosť na Slovensku medziročne klesla o 0,7 % a miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl dosiahla 5,9 %. V júni úrady práce evidovali 142.868 disponibilných uchádzačov a zároveň rekordných 152.862 voľných pracovných miest.
Problémom slovenského trhu práce nie je len nedostatok ľudí, ale aj kvalifikačný a regionálny nesúlad medzi voľnými pracovnými miestami a uchádzačmi o zamestnanie. Situáciu zároveň mení technologická transformácia, ktorá zvyšuje dopyt po odborníkoch na automatizáciu, dáta, kybernetickú bezpečnosť či umelú inteligenciu a mení obsah mnohých tradičných profesií.
„Na trhu máme súčasne voľné pracovné miesta aj ľudí, ktorí si prácu nevedia nájsť. Medzi nimi však často chýba spojenie. Rekvalifikácia môže tento stav vyriešiť rýchlejšie než čakanie na novú generáciu absolventov,“ upozorňuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group.
Prieskum ukázal, že pri nedostatku vhodných uchádzačov by rekvalifikáciu súčasných zamestnancov rozhodne alebo skôr zvažovalo 71 % firiem. Ďalšie 3 % ju už realizujú.
Z pracovníkov zvažujú alebo už realizujú zmenu profesie len štyria z desiatich, zatiaľ čo väčšina ju odmieta najmä pre obavy z neistoty, nižšieho príjmu či návratu k vzdelávaniu. Hlavným dôvodom na rekvalifikáciu je vyššia mzda (52 %), nasleduje snaha o pokojnejšiu a menej stresujúcu prácu (39 %) a nedostatok pracovných príležitostí v súčasnom odbore (25 %).
Prieskum ukázal výrazný rozdiel medzi tým, čo pracovníci pri rekvalifikácii potrebujú, a tým, čo sú firmy pripravené ponúknuť. Pre väčšinu zamestnancov je najdôležitejšie mať čas na vzdelávanie počas pracovnej doby alebo flexibilný rozvrh, no poskytlo by ho len 39 % zamestnávateľov. Podobný nesúlad sa prejavil aj pri mentoringu či spolufinancovaní vzdelávania. Výsledky naznačujú, že úspech rekvalifikácie nezávisí len od dostupnosti kurzov, ale aj od vytvorenia reálneho priestoru na učenie.
Rekvalifikácia síce nevyrieši všetky problémy trhu práce, môže však zmierniť profesijný nesúlad a doplniť pracovníkom digitálne, technické či analytické zručnosti potrebné v meniacej sa ekonomike. „Firmy sa musia prestať pozerať iba na to, koho nájdu dnes. Rovnako dôležité je, koho si dokážu pripraviť na zajtrajšok. Keď hotoví kandidáti chýbajú a technológie menia nároky na prácu, schopnosť rozvíjať vlastných ľudí sa stáva konkurenčnou výhodou,“ uzatvára marketingová riaditeľka personálnej agentúry.
V prvom štvrťroku 2026 zamestnanosť na Slovensku medziročne klesla o 0,7 % a miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl dosiahla 5,9 %. V júni úrady práce evidovali 142.868 disponibilných uchádzačov a zároveň rekordných 152.862 voľných pracovných miest.
Problémom slovenského trhu práce nie je len nedostatok ľudí, ale aj kvalifikačný a regionálny nesúlad medzi voľnými pracovnými miestami a uchádzačmi o zamestnanie. Situáciu zároveň mení technologická transformácia, ktorá zvyšuje dopyt po odborníkoch na automatizáciu, dáta, kybernetickú bezpečnosť či umelú inteligenciu a mení obsah mnohých tradičných profesií.
„Na trhu máme súčasne voľné pracovné miesta aj ľudí, ktorí si prácu nevedia nájsť. Medzi nimi však často chýba spojenie. Rekvalifikácia môže tento stav vyriešiť rýchlejšie než čakanie na novú generáciu absolventov,“ upozorňuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group.
Prieskum ukázal, že pri nedostatku vhodných uchádzačov by rekvalifikáciu súčasných zamestnancov rozhodne alebo skôr zvažovalo 71 % firiem. Ďalšie 3 % ju už realizujú.
Z pracovníkov zvažujú alebo už realizujú zmenu profesie len štyria z desiatich, zatiaľ čo väčšina ju odmieta najmä pre obavy z neistoty, nižšieho príjmu či návratu k vzdelávaniu. Hlavným dôvodom na rekvalifikáciu je vyššia mzda (52 %), nasleduje snaha o pokojnejšiu a menej stresujúcu prácu (39 %) a nedostatok pracovných príležitostí v súčasnom odbore (25 %).
Prieskum ukázal výrazný rozdiel medzi tým, čo pracovníci pri rekvalifikácii potrebujú, a tým, čo sú firmy pripravené ponúknuť. Pre väčšinu zamestnancov je najdôležitejšie mať čas na vzdelávanie počas pracovnej doby alebo flexibilný rozvrh, no poskytlo by ho len 39 % zamestnávateľov. Podobný nesúlad sa prejavil aj pri mentoringu či spolufinancovaní vzdelávania. Výsledky naznačujú, že úspech rekvalifikácie nezávisí len od dostupnosti kurzov, ale aj od vytvorenia reálneho priestoru na učenie.
Rekvalifikácia síce nevyrieši všetky problémy trhu práce, môže však zmierniť profesijný nesúlad a doplniť pracovníkom digitálne, technické či analytické zručnosti potrebné v meniacej sa ekonomike. „Firmy sa musia prestať pozerať iba na to, koho nájdu dnes. Rovnako dôležité je, koho si dokážu pripraviť na zajtrajšok. Keď hotoví kandidáti chýbajú a technológie menia nároky na prácu, schopnosť rozvíjať vlastných ľudí sa stáva konkurenčnou výhodou,“ uzatvára marketingová riaditeľka personálnej agentúry.
