Brusel/Paríž 21. novembra (TASR) - Francúzsko nominovalo koncom tohto týždňa do Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) ekonómku Laurence Boonovú. Rozhodnutie francúzskej vlády tak prakticky stanovilo, ako bude vyzerať Výkonná rada ECB po tom, čo svoje posty na budúci rok opustia traja jej členovia. Informovala o tom agentúra Reuters.
V roku 2027 dôjde postupne k zmene na pozíciách člena Výkonnej rady ECB pre trhové operácie, prezidenta ECB a nakoniec hlavného ekonóma. Už na začiatku januára opustí svoj post členka rady Isabel Schnabelová zodpovedná za trhové operácie, vo februári súčasná šéfka banky Christine Lagardová a 31. mája hlavný ekonóm Philip Lane.
Po predchádzajúcich rokovaniach o budúcich pozíciách Francúzsko, ktoré má spolu s Nemeckom a Talianskom v rade fakticky trvalé zastúpenie, súhlasilo s pozíciou člena Výkonnej rady pre trhové operácie. Pôvodne chcelo post hlavného ekonóma, ktorý je po prezidentovi považovaný za druhú najvyššiu funkciu v centrálnej banke. O tú však prejavilo záujem aj Nemecko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron potom informoval, že Paríž bude spokojný s miestom člena Výkonnej rady ECB zodpovedajúceho za trhové operácie, teda miestom po Schnabelovej.
Navyše, francúzska vláda dala najavo, že na post nového šéfa ECB podporí bývalého guvernéra španielskej centrálnej banky a súčasného šéfa Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) Pabla Hernándeza de Cosa. Kombinácia Španiela na čele ECB a Francúza ako hlavného ekonóma by bola pre Nemecko a ďalšie štáty zo severnej Európy politicky neprijateľná. Vychádza sa totiž z toho, že pozície vo vedení ECB by mali byť rovnomerne rozložené medzi štáty severnej a južnej Európy. Pozíciu hlavného ekonóma by tak malo získať Nemecko, ktoré na tento post nominovalo Markusa Brunnermeiera.
Ak sa nominácie potvrdia, Boonová, súčasná šéfka firemného a investičného bankovníctva pre Francúzsko v banke Santander a bývalá hlavná ekonómka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), bude riešiť každú „búrku na finančných trhoch“. Najmä vtedy, ak sa rozšíri mimo Francúzska, ktoré má problémy s vysokým dlhom a nedôverou investorov, v dôsledku čoho v poslednom období výrazne vzrástli výnosy jeho dlhopisov.
Dlh Francúzska je tretí najvyšší v eurozóne a rozpočtový deficit môže dosiahnuť tento rok rekord, keďže francúzska vláda nedokáže v súčasnej politickej situácii presadiť nevyhnutné reformy. ECB síce nemá mandát na pomoc krajine eurozóny, ktorá sa dostane do problémov, podľa ekonómov sa však dostane pod tlak, ak sa problémy Francúzska rozšíria do ďalších štátov menovej únie alebo ak výnosy francúzskych dlhopisov vzrastú na príliš vysokú úroveň.
Rozhodnutie Francúzska nominovať Boonovú na tento post zároveň znamená, že je vysoko pravdepodobné, že Hernández de Cos prevezme vo februári post prezidenta ECB po Lagardovej. Potom, ako koncom mája opustí pozíciu hlavného ekonóma Ír Lane, jeho pozíciu prevezme Nemec Brunnermeier.