Bratislava 11. septembra (TASR) - Kľúčové pre budúci rast produktivity práce je, ako sa bude dariť zavádzať inovácie do reálnej ekonomiky. Generálny riaditeľ Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR Peter Goliaš o tom informoval na druhom diskusnom stretnutí Slovenského ekonomického fóra (SEF), ktorého hlavnou témou bola produktivita a konkurencieschopnosť.
„Ak sa podarí pretaviť napríklad obrovský boom inovácií, čo sa týka umelej inteligencie, do reálnej ekonomiky, do reálneho zvýšenia produktivity práce, do rastu ekonomík, tak si myslím, že nie je pravda, že spadneme do pasce nízkej produktivity práce, ale presne opak môže byť pravdou,“ povedal Goliaš.
Aktuálne v inštitúte dokončujú druhú správu o produktivite a konkurencieschopnosti SR. Venujú sa najmä tomu, ako čo najlepšie pristúpiť k inováciám a transferu týchto poznatkov do biznisu. V prvej správe odporučili hľadať opatrenia na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce.
„Náklady práce rastú rýchlejšie v priemere ako produktivita práce, ale vychádzali sme z veľmi nízkej úrovne. Náklady práce na Slovensku boli podhodnotené v minulosti. Keď sa pozrieme na odstup od priemeru EÚ v produktivite a nákladoch práce, je stále pozitívny v prospech produktivity,“ priblížil Goliaš.
Slovensko je podľa neho stále relatívne konkurencieschopná krajina z pohľadu vývoja produktivity a nákladov práce. Je na tom zhruba ako Česká republika a o niečo lepšie ako Maďarsko a Poľsko. Ak by náklady práce naďalej rástli rýchlejšie ako produktivita, prestávame byť konkurencieschopní.
Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) SR Alexej Beljajev upozornil, že produktivita je len jeden z vážnych ukazovateľov, vstupujú do toho ešte ceny materiálov, energií či vedecko-technický pokrok. „To nie je tak, že keď ste produktívni, už ste efektívni, konkurencieschopní a viete predávať. Pre nás je dôležitý celkový mix, ako sa celková cena pre konkurencieschopnosť poskladá. Je dôležité, aký máte vedecko-technický potenciál, či máte vlastný vývoj a výskum alebo robíte z cudzích podkladov,“ povedal. Veľká úroveň automatizácie a robotizácie výroby podľa Beljajeva nastolí otázku, čo s prebytočnou pracovnou silou, či bude pevný príjem alebo dane z robotov.
Ekonóm Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Anton Marcinčin poukázal na to, že odbory, kolektívne zmluvy či povinné komory firiem vyrovnávajú nepomer síl na trhu práce. „Máme veľký nepomer. Máme zvyšovať produktivitu práce, zároveň naša produktivita práce nie je až taká zlá, keď sa porovnáme s inými novými členskými štátmi EÚ,“ poukázal. Hrubá mzda v SR podľa neho veľmi zaostáva a podobne je to v Česku, pričom to škodí ekonomike nielen v spotrebe, ale aj v tom, že ak práca nie je drahá, tak nič nenúti podnikateľa, aby investoval.
Na jednej strane je podľa Marcinčina tento slabý tlak a na druhej umelý rozpor medzi zamestnancami a zamestnávateľmi napríklad v otázke miezd či nočných zmien. „Keď pracujete v noci, je jedno akú máte dohodnutú mzdu, vyvíja sa to od minimálnej mzdy. Problém je podnikateľské prostredie a pokiaľ nebude fungovať, nebude to dobre ani pre podnikateľov ani pre zamestnancov,“ dodal ekonóm.
Založenie SEF inicioval Inštitút slobody a podnikania ako dlhodobú platformu pre pravidelné diskusie o dôležitých ekonomických a sociálnych otázkach.