Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa údajov, ktoré má k dispozícii Reuters, pomer gréckeho verejného dlhu k HDP by mal tento rok klesnúť na približne 137 % zo 145 % v minulom roku.
Autor TASR
Brusel 24. apríla (TASR) - Grécko do konca tohto roka už nebude najzadlženejšou krajinou eurozóny, keďže jeho verejný dlh klesne pod úroveň Talianska. Uviedla to v piatok tlačová agentúra Reuters, informuje spravodajca TASR.
Podľa údajov, ktoré má k dispozícii Reuters, pomer gréckeho verejného dlhu k HDP by mal tento rok klesnúť na približne 137 % zo 145 % v minulom roku. Grécko tak prestane byť najzadlženejšou krajinou eurozóny. Očakáva sa, že nový odhad pomeru gréckeho verejného dlhu k HDP bude zahrnutý do viacročného fiškálneho plánu krajiny, ktorý bude koncom mesiaca zaslaný Európskej komisii (EK).
Naopak, pomer talianskeho verejného dlhu k HDP by mal podľa viacročného rozpočtového plánu tamojšieho ministerstva financií vzrásť zo 137,1 % v roku 2025 na 138,6 % v roku 2026. Vo štvrtok (23. 4.) taliansky minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti oznámil, že pomer verejného dlhu Talianska k HDP sa tento rok zvýši na 138,6 % zo 137,1 % v roku 2025 a v roku 2027 zostane vo všeobecnosti stabilný na úrovni 138,5 % predtým, ako klesne na 137,9 % v roku 2028 a 136,3 % v roku 2029.
Od roku 2020 verejný dlh Grécka, najvyšší v eurozóne za posledné dve desaťročia, klesol o viac ako 45 percentuálnych bodov a v roku 2025 dosiahol 145 % HDP. V rovnakom období Taliansko znížilo svoj dlh približne o 17 percentuálnych bodov.
Grécko, ktoré sa zotavuje z krízy štátneho dlhu, počas ktorej dostalo tri záchranné balíčky od medzinárodných veriteľov v celkovej výške približne 280 miliárd eur, plánuje tento rok splatiť približne sedem miliárd eur z úverov z prvého záchranného balíčka.
Údaje Eurostatu, štatistického úradu EÚ, ukazujú, že pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne vzrástol z 87 % na konci roka 2024 na 87,8 % na konci minulého roka.
Na konci roka 2025 mali najnižší pomer verejného dlhu k HDP z krajín EÚ Estónsko (24,1 %), Luxembursko (26,5 %), Dánsko (27,9 %), Bulharsko (29,9 %), Írsko (32,9 %), Švédsko (35,1 %) a Litva (39,5 %). Dvanásť členských štátov EÚ malo pomer verejného dlhu k HDP nad 60 %, pričom najvyššie úrovne boli v spomínanom Grécku a Taliansku, Francúzsku (115,6 %), Belgicku (107,9 %) a Španielsku (100,7 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa údajov, ktoré má k dispozícii Reuters, pomer gréckeho verejného dlhu k HDP by mal tento rok klesnúť na približne 137 % zo 145 % v minulom roku. Grécko tak prestane byť najzadlženejšou krajinou eurozóny. Očakáva sa, že nový odhad pomeru gréckeho verejného dlhu k HDP bude zahrnutý do viacročného fiškálneho plánu krajiny, ktorý bude koncom mesiaca zaslaný Európskej komisii (EK).
Naopak, pomer talianskeho verejného dlhu k HDP by mal podľa viacročného rozpočtového plánu tamojšieho ministerstva financií vzrásť zo 137,1 % v roku 2025 na 138,6 % v roku 2026. Vo štvrtok (23. 4.) taliansky minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti oznámil, že pomer verejného dlhu Talianska k HDP sa tento rok zvýši na 138,6 % zo 137,1 % v roku 2025 a v roku 2027 zostane vo všeobecnosti stabilný na úrovni 138,5 % predtým, ako klesne na 137,9 % v roku 2028 a 136,3 % v roku 2029.
Od roku 2020 verejný dlh Grécka, najvyšší v eurozóne za posledné dve desaťročia, klesol o viac ako 45 percentuálnych bodov a v roku 2025 dosiahol 145 % HDP. V rovnakom období Taliansko znížilo svoj dlh približne o 17 percentuálnych bodov.
Grécko, ktoré sa zotavuje z krízy štátneho dlhu, počas ktorej dostalo tri záchranné balíčky od medzinárodných veriteľov v celkovej výške približne 280 miliárd eur, plánuje tento rok splatiť približne sedem miliárd eur z úverov z prvého záchranného balíčka.
Údaje Eurostatu, štatistického úradu EÚ, ukazujú, že pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne vzrástol z 87 % na konci roka 2024 na 87,8 % na konci minulého roka.
Na konci roka 2025 mali najnižší pomer verejného dlhu k HDP z krajín EÚ Estónsko (24,1 %), Luxembursko (26,5 %), Dánsko (27,9 %), Bulharsko (29,9 %), Írsko (32,9 %), Švédsko (35,1 %) a Litva (39,5 %). Dvanásť členských štátov EÚ malo pomer verejného dlhu k HDP nad 60 %, pričom najvyššie úrovne boli v spomínanom Grécku a Taliansku, Francúzsku (115,6 %), Belgicku (107,9 %) a Španielsku (100,7 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
