Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Harbuľák podotkol, že minulý rok bol na Slovensku rekordný z pohľadu cestovného ruchu. Počet návštevníkov dosiahol 6,4 milióna, čo je medziročný nárast o 15 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. marca (TASR) – Podnikanie v cestovnom ruchu pomáha dlhodobo a stabilne rozvíjať všetky regióny Slovenska, preto si zaslúži zvýšenú pozornosť aj zo strany novej vlády. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák. Spomenul potrebu zamyslieť sa nad ministerstvom, ktoré by zastrešovalo aj cestovný ruch, dôležitá je podľa neho tiež efektívnejšia propagácia Slovenska.
Harbuľák podotkol, že minulý rok bol na Slovensku rekordný z pohľadu cestovného ruchu. Počet návštevníkov dosiahol 6,4 milióna, čo je medziročný nárast o 15 %. Celkový počet prenocovaní stúpol na 17,7 milióna, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 14 %. Výraznejšie zvýšenie ZCR zaznamenal pri domácich návštevníkoch, a to o 18,5 %. Zvýšil sa však aj počet tých zahraničných takmer o 10 %. Podľa Harbuľáka to znamená, že Slovensko dokázalo konkurovať silnej ponuke iných európskych krajín.
Domáci dopyt podľa neho výrazne podporili napríklad aj rekreačné poukazy. Na prijatých opatreniach v cestovnom ruchu je podľa neho vidieť, ako sa okamžite dokážu odraziť na rozvoji aj menej rozvinutých regiónov. "Vidím, že stačia dve - tri opatrenia a prínos pre ekonomiku je diametrálne odlišný. A nazdávame sa, že pokiaľ by tých opatrení bolo prijatých viac a sústredene a s cieľom zamerať ich vyslovene na oblasť cestovného ruchu, tak ešte väčší prínos by mal cestovný ruch a jeho služby na celkovú ekonomiku," poznamenal.
Prezident zväzu skonštatoval, že podnikateľov v cestovnom ruchu trápia napríklad vymožiteľnosť práva, vysoká miera byrokracie, neustále sa meniaca legislatíva, skryté dane a poplatky, nárast ceny práce či nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Spomenul tiež, že na Slovensku neexistuje rámec, ktorý by definoval zdieľanú ekonomiku.
"Chceme, aby sa efektívnejšie riešila aj propagácia Slovenska, chceme, aby sa systémovo nastavilo financovanie či už oblastných organizácií, ale aj iných aktivít. Myslíme si, že treba dobudovať aj infraštruktúru, a na to treba vytvoriť aj vhodné možnosti financovania," dodal Harbuľák.
Zastrešenie cestovného ruchu pod ministerstvo dopravy podľa neho nie je "šťastné riešenie". Bolo by podľa neho vhodné zamyslieť sa nad zriadením ministerstva, ktoré by malo agendu cestovného ruchu, nemusí to však byť priamo ministerstvo pre cestovný ruch. "My to dávame tak nejako logicky do spojitosti s regiónmi a keď sa pozrieme na príklady zo zahraničia, tak asi ministerstvo pre miestny rozvoj by bolo vhodným, ale je to na zamyslenie a prehodnotenie," ozrejmil.
Harbuľák podotkol, že minulý rok bol na Slovensku rekordný z pohľadu cestovného ruchu. Počet návštevníkov dosiahol 6,4 milióna, čo je medziročný nárast o 15 %. Celkový počet prenocovaní stúpol na 17,7 milióna, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 14 %. Výraznejšie zvýšenie ZCR zaznamenal pri domácich návštevníkoch, a to o 18,5 %. Zvýšil sa však aj počet tých zahraničných takmer o 10 %. Podľa Harbuľáka to znamená, že Slovensko dokázalo konkurovať silnej ponuke iných európskych krajín.
Domáci dopyt podľa neho výrazne podporili napríklad aj rekreačné poukazy. Na prijatých opatreniach v cestovnom ruchu je podľa neho vidieť, ako sa okamžite dokážu odraziť na rozvoji aj menej rozvinutých regiónov. "Vidím, že stačia dve - tri opatrenia a prínos pre ekonomiku je diametrálne odlišný. A nazdávame sa, že pokiaľ by tých opatrení bolo prijatých viac a sústredene a s cieľom zamerať ich vyslovene na oblasť cestovného ruchu, tak ešte väčší prínos by mal cestovný ruch a jeho služby na celkovú ekonomiku," poznamenal.
Prezident zväzu skonštatoval, že podnikateľov v cestovnom ruchu trápia napríklad vymožiteľnosť práva, vysoká miera byrokracie, neustále sa meniaca legislatíva, skryté dane a poplatky, nárast ceny práce či nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Spomenul tiež, že na Slovensku neexistuje rámec, ktorý by definoval zdieľanú ekonomiku.
"Chceme, aby sa efektívnejšie riešila aj propagácia Slovenska, chceme, aby sa systémovo nastavilo financovanie či už oblastných organizácií, ale aj iných aktivít. Myslíme si, že treba dobudovať aj infraštruktúru, a na to treba vytvoriť aj vhodné možnosti financovania," dodal Harbuľák.
Zastrešenie cestovného ruchu pod ministerstvo dopravy podľa neho nie je "šťastné riešenie". Bolo by podľa neho vhodné zamyslieť sa nad zriadením ministerstva, ktoré by malo agendu cestovného ruchu, nemusí to však byť priamo ministerstvo pre cestovný ruch. "My to dávame tak nejako logicky do spojitosti s regiónmi a keď sa pozrieme na príklady zo zahraničia, tak asi ministerstvo pre miestny rozvoj by bolo vhodným, ale je to na zamyslenie a prehodnotenie," ozrejmil.
