
Rast výkonu ekonomiky SR zostal podľa štatistikov aj v prvom štvrťroku tohto roka nevýrazný. Nad nulou ho podržala predovšetkým spotreba domácností a zvýšenie salda zahraničného obchodu.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Hrubý domáci produkt (HDP) sa v 1. štvrťroku 2026 medziročne zvýšil o 0,9 % (v stálych cenách, sezónne neupravený). Ekonomika SR zostala na začiatku roka 2026 síce v raste, tempo jej napredovania však zostalo pod úrovňou 1 %. Objem HDP v bežných cenách dosiahol takmer 33 miliárd eur. Po sezónnej úprave HDP medzikvartálne (oproti 4. štvrťroku 2025) vzrástol o 0,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Rast výkonu ekonomiky SR zostal podľa štatistikov aj v prvom štvrťroku tohto roka nevýrazný. Nad nulou ho podržala predovšetkým spotreba domácností a zvýšenie salda zahraničného obchodu. Investičné aktivity podnikov, ktoré ťahali ekonomiku vlani, sa spomalili. Rast odvetví hospodárstva bol takmer na nule, mierne rasty obchodu aj verejnej správy len dorovnali výrazné prepady v doteraz ťahajúcom priemysle, ako aj vo finančnom a poisťovacom sektore.
Odvetvia hospodárstva zaznamenali v 1. štvrťroku nevýrazný, takmer nulový medziročný rast výkonov. Objem hrubej pridanej hodnoty dosiahol reálne v stálych cenách necelých 22 miliárd eur, čo predstavovalo len udržiavacie medziročné zvýšenie tejto kľúčovej zložky HDP o 0,1 %.
Najvýznamnejší tlmiaci vplyv na celkový výsledok mal priemysel s medziročným poklesom o 0,7 %, zníženie bolo evidované prvýkrát po desiatich štvrťrokoch (od 3. štvrťroku 2023). Ovplyvnili to najmä prepady vo výrobe elektrických zariadení o 13,9 %, výrobe koksu a ropných produktov o 18,2 % a vo výrobe výrobkov z gumy a plastu o 3,2 %. Výraznejšiemu poklesu priemyslu zabránil rast hlavne vo výrobe strojov a zariadení o 5,4 % a takisto vo výrobe kovov o 3,4 %. Výroba dopravných prostriedkov, ktorá je najsilnejším odvetvím priemyselnej výroby, vzrástla len nepatrne o 0,3 % a nedokázala tak vykryť straty v iných výrobách.
Rast HDP podľa výdavkových zložiek v 1. štvrťroku 2026 v rozhodujúcej miere pozitívne ovplyvnili domácnosti. Po poklese výdavkov na konci roka na začiatku tohto roka opäť viac míňali, čo sa ukázalo medziročným rastom spotreby o 1,1 %. Vyššia spotreba domácností však hlavne kompenzovala straty spôsobné poklesom investovania a výrazne prispela k zmierneniu prepadu domáceho dopytu, ktorý skončil v tesnom mínuse o 0,2 %. Konsolidácia výdavkov sa ukázala aj vo verejnej správe, spotreba klesla o 0,4 %, čo bolo prvýkrát po dvoch rokoch rastu.
Nižší domáci dopyt v rozhodujúcej miere ovplyvnil pokles investícií meraný tvorbou hrubého fixného kapitálu medziročne o 6,4 %. Investovanie sa znížilo po troch štvrťrokoch rastu. Klesla aj tvorba hrubého kapitálu v stálych cenách o 3,7 %, a to vplyvom zvýšenia objemu zmeny stavu zásob v bežných cenách o 0,5 miliardy eur.
Rast výkonu ekonomiky SR zostal podľa štatistikov aj v prvom štvrťroku tohto roka nevýrazný. Nad nulou ho podržala predovšetkým spotreba domácností a zvýšenie salda zahraničného obchodu. Investičné aktivity podnikov, ktoré ťahali ekonomiku vlani, sa spomalili. Rast odvetví hospodárstva bol takmer na nule, mierne rasty obchodu aj verejnej správy len dorovnali výrazné prepady v doteraz ťahajúcom priemysle, ako aj vo finančnom a poisťovacom sektore.
Odvetvia hospodárstva zaznamenali v 1. štvrťroku nevýrazný, takmer nulový medziročný rast výkonov. Objem hrubej pridanej hodnoty dosiahol reálne v stálych cenách necelých 22 miliárd eur, čo predstavovalo len udržiavacie medziročné zvýšenie tejto kľúčovej zložky HDP o 0,1 %.
Najvýznamnejší tlmiaci vplyv na celkový výsledok mal priemysel s medziročným poklesom o 0,7 %, zníženie bolo evidované prvýkrát po desiatich štvrťrokoch (od 3. štvrťroku 2023). Ovplyvnili to najmä prepady vo výrobe elektrických zariadení o 13,9 %, výrobe koksu a ropných produktov o 18,2 % a vo výrobe výrobkov z gumy a plastu o 3,2 %. Výraznejšiemu poklesu priemyslu zabránil rast hlavne vo výrobe strojov a zariadení o 5,4 % a takisto vo výrobe kovov o 3,4 %. Výroba dopravných prostriedkov, ktorá je najsilnejším odvetvím priemyselnej výroby, vzrástla len nepatrne o 0,3 % a nedokázala tak vykryť straty v iných výrobách.
Rast HDP podľa výdavkových zložiek v 1. štvrťroku 2026 v rozhodujúcej miere pozitívne ovplyvnili domácnosti. Po poklese výdavkov na konci roka na začiatku tohto roka opäť viac míňali, čo sa ukázalo medziročným rastom spotreby o 1,1 %. Vyššia spotreba domácností však hlavne kompenzovala straty spôsobné poklesom investovania a výrazne prispela k zmierneniu prepadu domáceho dopytu, ktorý skončil v tesnom mínuse o 0,2 %. Konsolidácia výdavkov sa ukázala aj vo verejnej správe, spotreba klesla o 0,4 %, čo bolo prvýkrát po dvoch rokoch rastu.
Nižší domáci dopyt v rozhodujúcej miere ovplyvnil pokles investícií meraný tvorbou hrubého fixného kapitálu medziročne o 6,4 %. Investovanie sa znížilo po troch štvrťrokoch rastu. Klesla aj tvorba hrubého kapitálu v stálych cenách o 3,7 %, a to vplyvom zvýšenia objemu zmeny stavu zásob v bežných cenách o 0,5 miliardy eur.




