Brusel 5. februára (TASR) - Belgicko pokračuje v plánoch na zavedenie cestnej diaľničnej známky na celoštátnej úrovni pre cudzincov aj napriek námietkam Holandska, právnym otázkam vzhľadom na legislatívu Európskej únie (EÚ) a nespokojnosti susedných holandských pohraničných regiónov. Na štvrtkovú správu denníka NL Times upozornil spravodajca TASR.

Belgicko podľa televíznej stanice NOS pripravuje zavedenie diaľničnej známky od 1. januára 2027. Podrobnosti, ktoré unikli do médií koncom januára, naznačujú, že ročný poplatok by bol od 100 do 120 eur. Oficiálny plán by mal byť dokončený túto jar.

Podľa NL Times očakávané príjmy vo výške 130 miliónov eur už boli zaúčtované do budúcoročného rozpočtu regiónu Flámsko.

Návrh vyvolal v Holandsku značnú pozornosť. Dočasný minister infraštruktúry Robert Tieman vyhlásil, že holandská vláda nenamieta proti zavedeniu mýta v Belgicku za predpokladu, že poplatky budú primerané a budú odrážať skutočné využívanie ciest. Ročnú sadzbu vo výške 100 eur označil za „dosť vysokú“, aj keď chápe, že Belgicko chce získať dodatočné financie na zlepšenie infraštruktúry. Dodal, že Holandsko je otvorené diskusiám s belgickými partnermi.

Nespokojnosť s plánmi Belgicka avizujú aj holandské pohraničné provincie. Nové poplatky by mohli poškodiť voľný pohyb osôb a tovaru, ktorý je pre podniky v pohraničí životne dôležitý. Dotklo by sa to najmä pohraničných provincií Zeeland, Severné Brabantsko a Limbursko.

Holandskí vodiči tiež kritizujú možné zavedenie diaľničných poplatkov a netaja sa, že je to „príliš drahé“ a že sa budú snažiť vyhnúť plateniu.

Belgické úrady zavedenie mýtneho zdôvodňujú tým, že Belgičania platia za cesty, zatiaľ čo milióny zahraničných šoférov ich používajú bez toho, aby prispievali na opravu a údržbu cestnej infraštruktúry.

„Okolo 6,5 milióna cudzincov, ktorí hromadne premávajú po našich cestách, na ich údržbu neprispieva vôbec,“ upozornil v tejto súvislosti flámsky minister financií Ben Weyts vo flámskom parlamente. Povedal, že diaľničná známka by Belgicku umožnila oveľa viac investovať do cestnej infraštruktúry. Plán má vo Flámsku širokú politickú podporu, od ľavicových strán po pravicu.

Avšak hlavnou prekážkou môžu byť právne aspekty. Pokus Nemecka zaviesť diaľničnú známku pre cudzincov stroskotal po tom, čo Rakúsko, podporované Holandskom, napadlo tento plán na Súdnom dvore EÚ v roku 2017. Podľa súdu právo EÚ neumožňuje diskriminačné systémy, v ktorých zahraniční vodiči platia mýto, zatiaľ čo domáci obyvatelia sú odškodňovaní.

Belgickí politici nechcú, aby obyvatelia krajiny platili viac za používanie diaľnic, čo by si vyžadovalo určitú formu kompenzácie a vytvorenie takéhoto systému môže byť právne zložité. Majitelia áut s belgickou ŠPZ platia ročný poplatok v podobe cestnej dane.

Belgicko už v roku 2007 skúmalo zavedenie diaľničnej známky, čo vyvolalo spory s Holandskom. Vtedajší holandský premiér Jan Peter Balkenende vtedy dokázal presvedčiť belgického premiéra Yvesa Letermeho, aby od tohto plánu upustil.

Belgicko môže pristúpiť na niektoré lacnejšie možnosti, aby vyšlo v ústrety Holanďanom, napríklad zavedenie jednodňovej alebo desaťdňovej diaľničnej známky, ale aj to môže viesť k protiopatreniam. Holandská strana Denk vyzýva na reciprocitu a zavedenie poplatkov pre belgických vodičov za vstup do Holandska.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)