MS v hokeji 2026
Všetky správy
Veľká časť holandskej infraštruktúry pochádza z obdobia po druhej svetovej vojne a blíži sa ku koncu svojej životnosti.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 26. mája (TASR) - Holandsko musí zdvojnásobiť svoj investičný rozpočet na približne 280 miliárd eur, aby dalo národnú infraštruktúru do poriadku. Uvádza sa to v štúdii konzultačnej firmy BCG, uviedli v utorok noviny Financieele Dagblad a internetový denník NL Times, informuje spravodajca TASR.
Konzultačná firma BCG tvrdí, že treba „zdvojnásobiť súčasný investičný priestor“ pre infraštruktúru do roku 2040, pričom hovorí o sume približne 280 miliárd eur. To by malo stačiť na riešenie odloženej údržby infraštruktúry - od ciest až po dátové pripojenia -, a na jej zlepšenie, a aby bolo možné udržať krok s novým technologickým vývojom a požiadavkami.
Združenie holandských obcí (VNG) a združenie 12 holandských provincií Introprovincial Consultation (IPO) na základe samostatnej štúdie zas upozornili, že ak vláda nezasiahne a nezvýši potrebné investície, motoristi v mnohých častiach krajiny budú v nasledujúcich rokoch čeliť dlhotrvajúcim uzáverám ciest a dopravným zápcham.
Podľa štúdie BCG sa diskusia o stave infraštruktúry v súčasnosti zameriava najmä na dobiehanie odloženej údržby, ak však Holandsko chce pokračovať v ekonomickom raste, bude potrebné viac ako iba opravy.
VNG a IPO upozornili, že už len samotné udržanie existujúcej infraštruktúry pred rozpadom si bude vyžadovať dodatočné investície zo strany vlády, čo potvrdzuje aj štúdia Ministerstva infraštruktúry a vodného hospodárstva.
Veľká časť holandskej infraštruktúry pochádza z obdobia po druhej svetovej vojne a blíži sa ku koncu svojej životnosti. Podľa štúdie sú náklady na opravy do roku 2030 o 30 percent vyššie ako pôvodne plánovalo cez národný rozpočet. Obce a provincie v súčasnosti vynakladajú viac ako štyri miliardy eur ročne na správu, údržbu a obnovu. Aby sa náklady na obnovu naďalej pokrývali, tento rozpočet sa bude musieť do konca tohto storočia zvýšiť o 2,1 miliardy eur, okrem samotného zvýšenia cien, aby cesty zostali bezpečné, školy, nemocnice a obchody prístupné a aby zamestnanci boli schopní dostať sa do práce bez väčších meškaní.
Predseda Výboru pre prístupnosť a infraštruktúru IPO Harry van der Maas v tejto súvislosti pripomenul, že finančné prostriedky obcí a provincií sa dostatočne nezvyšujú, aby udržali krok s opravárenskými prácami. V najbližších rokoch sa obce a mestá obávajú veľkých nepríjemností pre obyvateľov a podniky v dôsledku dlhodobých alebo trvalých uzáver ciest, mostov a tunelov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Konzultačná firma BCG tvrdí, že treba „zdvojnásobiť súčasný investičný priestor“ pre infraštruktúru do roku 2040, pričom hovorí o sume približne 280 miliárd eur. To by malo stačiť na riešenie odloženej údržby infraštruktúry - od ciest až po dátové pripojenia -, a na jej zlepšenie, a aby bolo možné udržať krok s novým technologickým vývojom a požiadavkami.
Združenie holandských obcí (VNG) a združenie 12 holandských provincií Introprovincial Consultation (IPO) na základe samostatnej štúdie zas upozornili, že ak vláda nezasiahne a nezvýši potrebné investície, motoristi v mnohých častiach krajiny budú v nasledujúcich rokoch čeliť dlhotrvajúcim uzáverám ciest a dopravným zápcham.
Podľa štúdie BCG sa diskusia o stave infraštruktúry v súčasnosti zameriava najmä na dobiehanie odloženej údržby, ak však Holandsko chce pokračovať v ekonomickom raste, bude potrebné viac ako iba opravy.
VNG a IPO upozornili, že už len samotné udržanie existujúcej infraštruktúry pred rozpadom si bude vyžadovať dodatočné investície zo strany vlády, čo potvrdzuje aj štúdia Ministerstva infraštruktúry a vodného hospodárstva.
Veľká časť holandskej infraštruktúry pochádza z obdobia po druhej svetovej vojne a blíži sa ku koncu svojej životnosti. Podľa štúdie sú náklady na opravy do roku 2030 o 30 percent vyššie ako pôvodne plánovalo cez národný rozpočet. Obce a provincie v súčasnosti vynakladajú viac ako štyri miliardy eur ročne na správu, údržbu a obnovu. Aby sa náklady na obnovu naďalej pokrývali, tento rozpočet sa bude musieť do konca tohto storočia zvýšiť o 2,1 miliardy eur, okrem samotného zvýšenia cien, aby cesty zostali bezpečné, školy, nemocnice a obchody prístupné a aby zamestnanci boli schopní dostať sa do práce bez väčších meškaní.
Predseda Výboru pre prístupnosť a infraštruktúru IPO Harry van der Maas v tejto súvislosti pripomenul, že finančné prostriedky obcí a provincií sa dostatočne nezvyšujú, aby udržali krok s opravárenskými prácami. V najbližších rokoch sa obce a mestá obávajú veľkých nepríjemností pre obyvateľov a podniky v dôsledku dlhodobých alebo trvalých uzáver ciest, mostov a tunelov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
