Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Na prvom mieste sa umiestnilo gálium, nasledované kovmi vzácnych zemín germániom, grafitom, lítiom, kobaltom, nióbom a kremíkom.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 2. novembra (TASR) - Holandsko je v prípade siedmich z ôsmich surovín, ktoré sú pre jeho ekonomiku najkritickejšie, silne závislé od Číny. Vyplýva to z prieskumu národného štatistického úradu CBS, ktorý bol zverejnený koncom októbra. Na správu informačného portálu DutchNews.nl upozornil bruselský spravodajca TASR.
Úrad hodnotil viac ako 30 surovín uvedených na oficiálnom zozname kritických surovín EÚ, a to na základe troch kritérií: ich ekonomický význam pre Holandsko, riziko narušenia dodávok a očakávaný rast dopytu po týchto surovinách.
Na prvom mieste sa umiestnilo gálium, nasledované kovmi vzácnych zemín germániom, grafitom, lítiom, kobaltom, nióbom a kremíkom.
Všetky tieto suroviny - s výnimkou nióbu - sa pred odoslaním do Holandska (či už ako samotné suroviny, alebo ako súčasť hotových výrobkov) spracúvajú prevažne v Číne, upozornil CBS.
Čína zabezpečuje spracovanie najmenej 74 % celosvetového objemu každej z týchto siedmich surovín. V prípade gália tento podiel dosahuje 99 %, pri grafitoch 94 % a pri kovoch vzácnych zemín 84 %. Pokiaľ ide o niób, Holandsko je závislé predovšetkým od jeho dovozu z Brazílie.
Podľa CBS sú tieto suroviny kľúčové pre priemysel čipov a polovodičov, rovnako pre sektor obrany a energetickú transformáciu. Dopyt po nich rastie v dôsledku rozvoja umelej inteligencie, elektromobilov, rýchlejších prenosových sietí a nových obranných systémov.
Gálium je na čele rebríčka preto, lebo Čína kontroluje takmer celú svetovú produkciu a prísne vývozné obmedzenia využíva ako politický nástroj. Tento kov je základom pre výrobu mikročipov a ďalších technologicky vyspelých produktov, ktoré vyrábajú veľké spoločnosti.
V roku 2025 doviezlo Holandsko z krajín mimo EÚ kritické suroviny v hodnote 17,2 miliardy eur a k tomu výrobky, ktoré ich obsahujú, v hodnote 123,9 miliardy eur - čo predstavuje takmer tretinu hodnoty všetkého dovozu z krajín mimo EÚ.
O dovoze vzácnych zemín koncom októbra v Pekingu s čínskou stranou rokoval eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Komisár sa snažil zmierniť rastúce obchodné napätie medzi EÚ a Čínou a zároveň zaistiť dlhodobú transparentnosť v čínskych obmedzeniach vývozu strategických surovín, najmä vzácnych zemín. EÚ je totiž závislá od čínskych dodávok strategických surovín a riziko obmedzenia čínskeho vývozu vzácnych kovov alebo zavádzania nových colných bariér ohrozuje záujmy európskeho priemyslu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Úrad hodnotil viac ako 30 surovín uvedených na oficiálnom zozname kritických surovín EÚ, a to na základe troch kritérií: ich ekonomický význam pre Holandsko, riziko narušenia dodávok a očakávaný rast dopytu po týchto surovinách.
Na prvom mieste sa umiestnilo gálium, nasledované kovmi vzácnych zemín germániom, grafitom, lítiom, kobaltom, nióbom a kremíkom.
Všetky tieto suroviny - s výnimkou nióbu - sa pred odoslaním do Holandska (či už ako samotné suroviny, alebo ako súčasť hotových výrobkov) spracúvajú prevažne v Číne, upozornil CBS.
Čína zabezpečuje spracovanie najmenej 74 % celosvetového objemu každej z týchto siedmich surovín. V prípade gália tento podiel dosahuje 99 %, pri grafitoch 94 % a pri kovoch vzácnych zemín 84 %. Pokiaľ ide o niób, Holandsko je závislé predovšetkým od jeho dovozu z Brazílie.
Podľa CBS sú tieto suroviny kľúčové pre priemysel čipov a polovodičov, rovnako pre sektor obrany a energetickú transformáciu. Dopyt po nich rastie v dôsledku rozvoja umelej inteligencie, elektromobilov, rýchlejších prenosových sietí a nových obranných systémov.
Gálium je na čele rebríčka preto, lebo Čína kontroluje takmer celú svetovú produkciu a prísne vývozné obmedzenia využíva ako politický nástroj. Tento kov je základom pre výrobu mikročipov a ďalších technologicky vyspelých produktov, ktoré vyrábajú veľké spoločnosti.
V roku 2025 doviezlo Holandsko z krajín mimo EÚ kritické suroviny v hodnote 17,2 miliardy eur a k tomu výrobky, ktoré ich obsahujú, v hodnote 123,9 miliardy eur - čo predstavuje takmer tretinu hodnoty všetkého dovozu z krajín mimo EÚ.
O dovoze vzácnych zemín koncom októbra v Pekingu s čínskou stranou rokoval eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Komisár sa snažil zmierniť rastúce obchodné napätie medzi EÚ a Čínou a zároveň zaistiť dlhodobú transparentnosť v čínskych obmedzeniach vývozu strategických surovín, najmä vzácnych zemín. EÚ je totiž závislá od čínskych dodávok strategických surovín a riziko obmedzenia čínskeho vývozu vzácnych kovov alebo zavádzania nových colných bariér ohrozuje záujmy európskeho priemyslu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
