FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Rýchle zdražovanie v uplynulých rokoch posilnilo záujem Slovákov o investovanie, ako o ochranu pred infláciou.
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) - Rýchle zdražovanie v uplynulých rokoch posilnilo záujem Slovákov o investovanie, ako o ochranu pred infláciou. Aj napriek tomu majú slovenské domácnosti naďalej zbytočne veľa peňazí v hotovosti alebo na účtoch v bankách, a to až 45 % z ich celkových finančných aktív. Kým niektorí Slováci majú pred výplatou nulové zostatky na účtoch, iní na nich nechávajú dlhodobo ležať desiatky až stovky tisíc eur. V porovnaní s európskym priemerom naďalej investujú Slováci podstatne menej. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Slováci podľa nej patria medzi konzervatívne národy, pokiaľ ide o financie, a situácii nepomáha ani slabšia finančná a investičná gramotnosť. „Dáta Eurostatu však predsa naznačujú mierny posun vpred. Kým pred desiatimi rokmi tvorili hotovosť a vklady v bankách viac ako polovicu finančných aktív domácností, v roku 2024 už išlo približne o 45 %. Tento podiel je však stále privysoký,“ konštatovala.
„Celkové finančné aktíva našich domácností predstavovali v roku 2024 približne 114,5 miliardy eur, z čoho 51,4 miliardy eur tvorili hotovosť a vklady v bankách. Len pre porovnanie, podiel hotovosti a peňazí v bankách na celkových finančných aktívach domácností sa v eurozóne pohybuje dlhodobo okolo jednej tretiny,“ upozornila.
„Vyššie alebo rovnako vysoké podiely ako u nás evidujú v Portugalsku, v Slovinsku, v Grécku, na Cypre či v Poľsku (45 až 51 %). Naopak, nižšie ako 30-percentné podiely vykazujú v rámci EÚ viaceré ekonomiky ako severské krajiny, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, ale napríklad aj susedné Maďarsko,“ zdôraznila.
Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je podľa analytičky investovanie. „Podľa dát Eurostatu je ale podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky, vlani tvoril len 25 % finančných aktív slovenských domácností. Hoci objem zainvestovaných peňažných prostriedkov z roka na rok rastie (v roku 2024 v hodnote 28,9 miliardy eur), úroveň podielu sa za posledné desaťročie zmenila iba minimálne,“ poznamenala Sadovská.
„Vo väčšine európskych krajín dlhodobo investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. Medzi nimi sa nachádzajú aj susedné ekonomiky Maďarsko či Česká republika,“ priblížila.
Významnou súčasťou finančných aktív slovenských domácností sú podľa Sadovskej poistenie, dôchodky a štandardizované záruky. Táto zložka v roku 2024 tvorila podiel 22 %, pričom pred desaťročím išlo o asi 18 %.
Brzdou pri investovaní podľa analytičky môžu byť do určitej miery slabšie vedomosti Slovákov ohľadom investícií. Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom. Podľa dát Eurostatu bývalo v roku 2023 vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % Slovákov. V EÚ bol vykázaný podiel 69,2 %. „Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia,“ dodala Sadovská.
Slováci podľa nej patria medzi konzervatívne národy, pokiaľ ide o financie, a situácii nepomáha ani slabšia finančná a investičná gramotnosť. „Dáta Eurostatu však predsa naznačujú mierny posun vpred. Kým pred desiatimi rokmi tvorili hotovosť a vklady v bankách viac ako polovicu finančných aktív domácností, v roku 2024 už išlo približne o 45 %. Tento podiel je však stále privysoký,“ konštatovala.
„Celkové finančné aktíva našich domácností predstavovali v roku 2024 približne 114,5 miliardy eur, z čoho 51,4 miliardy eur tvorili hotovosť a vklady v bankách. Len pre porovnanie, podiel hotovosti a peňazí v bankách na celkových finančných aktívach domácností sa v eurozóne pohybuje dlhodobo okolo jednej tretiny,“ upozornila.
„Vyššie alebo rovnako vysoké podiely ako u nás evidujú v Portugalsku, v Slovinsku, v Grécku, na Cypre či v Poľsku (45 až 51 %). Naopak, nižšie ako 30-percentné podiely vykazujú v rámci EÚ viaceré ekonomiky ako severské krajiny, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, ale napríklad aj susedné Maďarsko,“ zdôraznila.
Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je podľa analytičky investovanie. „Podľa dát Eurostatu je ale podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky, vlani tvoril len 25 % finančných aktív slovenských domácností. Hoci objem zainvestovaných peňažných prostriedkov z roka na rok rastie (v roku 2024 v hodnote 28,9 miliardy eur), úroveň podielu sa za posledné desaťročie zmenila iba minimálne,“ poznamenala Sadovská.
„Vo väčšine európskych krajín dlhodobo investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. Medzi nimi sa nachádzajú aj susedné ekonomiky Maďarsko či Česká republika,“ priblížila.
Významnou súčasťou finančných aktív slovenských domácností sú podľa Sadovskej poistenie, dôchodky a štandardizované záruky. Táto zložka v roku 2024 tvorila podiel 22 %, pričom pred desaťročím išlo o asi 18 %.
Brzdou pri investovaní podľa analytičky môžu byť do určitej miery slabšie vedomosti Slovákov ohľadom investícií. Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom. Podľa dát Eurostatu bývalo v roku 2023 vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % Slovákov. V EÚ bol vykázaný podiel 69,2 %. „Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia,“ dodala Sadovská.
