Frankfurt nad Mohanom 2. septembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) by mala držať úrokové sadzby na stabilnej úrovni. Na jednej strane ekonomika odoláva zvýšeným dovozným clám USA a na druhej, inflácia môže byť v nasledujúcom období vyššia, než sa predpokladá. Uviedla to v rozhovore pre agentúru Reuters členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová.

Po ôsmich redukciách úrokových sadzieb po sebe ECB v júli ponechala sadzby nezmenené. Predstavitelia centrálnej banky teraz čakajú na to, ako sa v plnej miere prejavia americké clá, na ktorých sa v júli dohodla Európska únia s vládou Donalda Trumpa.

Schnabelová, najvplyvnejšia spomedzi takzvaných jastrabov v rámci ECB, uviedla, že momentálne nevidí dôvod na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Dodala, že kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni 2 % je možné považovať za sadzbu, ktorá ekonomiku „mierne stimuluje“.

„Som presvedčená, že už teraz sme mierne akomodatívni, takže nevidím dôvod na to, aby sme v súčasnej situácii pokračovali v znižovaní úrokových sadzieb,“ povedala Schnabelová. Investori tiež predpokladajú, že na najbližšom zasadnutí 11. septembra ECB ponechá sadzby nezmenené, počítajú však s tým, že k nejakej redukcii do konca júna budúceho roka dôjde. Okrem toho zdroje z menového trhu pre Reuters uviedli, že niekedy na jeseň očakávajú začiatok diskusií o prípadnom ďalšom znižovaní úrokov.

Podľa Schnabelovej sa však ekonomike darí lepšie, než sa čakalo, a to najmä v dôsledku „mohutného rastu domáceho dopytu“. Navyše, na rozdiel od mnohých jej kolegov a projekcií samotnej ECB je Isabel Schnabelová presvedčená, že Trumpove dovozné clá uvalené na veľký počet krajín povedú k zrýchleniu inflácie, a to aj bez odvetných opatrení zo strany Európskej únie. „Naďalej očakávam, že clá majú inflačný charakter. Ak sa vám v dôsledku ciel celosvetovo zvýšia vstupné náklady a tieto sa rozšíria naprieč globálnou produkčnou sieťou, bude to znamenať zvýšenie inflačných tlakov,“ uviedla.

Aj keď v súčasnosti nepresadzuje zvýšenie úrokových sadzieb, predpokladá, že k sprísňovaniu menovej politiky vo svete príde skôr, než sa čakalo. Dôvodom sú obmedzenia v medzinárodnom obchode, fiškálna veľkorysosť a starnutie populácie. „Stále fragmentovanejší svet s čoraz menej pružnými globálnymi dodávkami, vyššími fiškálnymi výdavkami a starnúcou populáciou je svetom s vyššou mierou inflácie. Takže si myslím, že obdobie, keď centrálne banky vo svete začnú opäť zvyšovať úrokové sadzby, príde skôr, než si mnohí myslia,“ dodala Schnabelová.