Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 4. apríl 2025Meniny má Izidor
< sekcia Ekonomika

IEA: Svet bude mať veľký prebytok ropy do roku 2030

Na snímke prečerpávacia stanica na ropu. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Produkcia sa zvyšuje, zatiaľ čo prechod na čistú energiu znižuje dopyt.

Paríž 12. júna (TASR) - Svet bude mať do roku 2030 pravdepodobne veľký prebytok ropy, keďže produkcia sa zvyšuje, zatiaľ čo prechod na čistú energiu znižuje dopyt. Uviedla to v stredu Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). TASR o tom informuje na základe správy AFP.

IEA v správe predpovedá, že globálny dopyt sa koncom tohto desaťročia "ustáli" na úrovni 106 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne, pričom celková kapacita dodávok by mohla dosiahnuť 114 miliónov barelov denne. Výsledkom by bol prebytok 8 miliónov barelov ropy denne, na ktorý by sa mali trhy s ropou pripraviť.

"Keďže zotavovanie po pandémii ochorenia Covid-19 stráca silu, prechody na čistú energiu napredujú a štruktúra čínskej ekonomiky sa mení, rast globálneho dopytu po rope sa spomaľuje a svoj vrchol dosiahne do roku 2030," povedal riaditeľ IEA Fatih Birol.

Vzhľadom na pravdepodobný "významný prebytok" ponuky nad dopytom v tomto desaťročí by sa ropné spoločnosti mali uistiť, že ich obchodné stratégie a plány sú pripravené na prebiehajúce zmeny, dodal.

Predpoveď IEA prichádza niekoľko dní po tom, čo skupina hlavných producentov ropy aliancia OPEC+ signalizovala, že túto jeseň začne postupne rušiť obmedzenia pri ťažbe, ktoré mali podporiť ceny komodity.

IEA v správe poznamenala, že rýchlo sa rozvíjajúce ázijské krajiny ako Čína a India spolu s leteckým a petrochemickým sektorom budú stále ťahať dopyt po rope, ktorý v roku 2023 dosiahol 102 miliónov barelov denne.

Ale posun smerom k elektrickým autám spolu so znižovaním spotreby paliva v konvenčných vozidlách a s klesajúcim využívaním ropy na výrobu elektriny v krajinách Blízkeho východu by mohli obmedziť celkový rast dopytu na približne 4 % do roku 2030.

IEA predpovedá, že dopyt vo vyspelých ekonomikách bude pokračovať v poklese a zníži sa zo 46 miliónov barelov/deň v roku 2023 na menej ako 43 miliónov barelov denne v roku 2030. To bude najmenej od roku 1991 okrem obdobia pandémie.

Zároveň ťažba ropy stúpne, najmä v Amerike, čo povedie k prebytku vo výške 8 miliónov barelov denne. Výsledkom môže byť pokles cien ropy, ktorý bude veľkou výzvou pre ťažbu ropy z bridlíc v USA aj alianciu OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a s Ruskom.

"Takýto masívny vankúš by mohol narušiť súčasnú stratégiu OPEC+ zameranú na podporu cien," uvádza sa v správe.

IEA zároveň v mesačnej správe o globálnom trhu s ropou znížila svoju prognózu rastu dopytu v roku 2024 na 960.000 barelov denne z predchádzajúcich 1,1 milióna barelov/deň. Aj prognózu na rok 2025 revidovala smerom nadol na jeden milión z 1,2 milióna barelov/deň v májovej správe.

Blanár: SR je pripravená diskutovať o zvýšení výdavkov na obranu

Na národnej úrovni bude podľa jeho slov okrem konsenzu politických strán potrebné nájsť zhodu aj na tom, do akých obranných spôsobilostí by malo Slovensko investovať.

- Úrad generálneho inšpektora ministerstva obrany Spojených štátov vo štvrtok oznámil, že bude vyšetrovať, či minister obrany Pete Hegseth používal komerčnú aplikáciu na zasielanie správ Signal na diskusiu o leteckých útokoch USA na Jemen.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ocenil Maďarsko za odvážne a principiálne rozhodnutie ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde. Netanjahu sa tak vyjadril počas návštevy Budapešti, kam vo štvrtok pricestoval napriek zatykaču, ktorý naňho vlani vydal ICC.

- Juhokórejský ústavný súd v piatok potvrdil odvolanie (impeachement) suspendovaného prezidenta Jun Sok-jola z prezidentského úradu za vyhlásenie krátkodobého stanného práva v decembri minulého roka.

- Akcie v USA sa vo štvrtok prudko prepadli. Kľúčový index Dow Jones Industrial Average stratil takmer 1700 bodov a všetky tri hlavné americké indexy zaznamenali najhorší deň od roku 2020. Dôvodom boli rozsiahle clá, ktoré predstavil prezident Donald Trump.

- Slovensko napĺňa povinnosť vynakladať 2 percentná HDP na svoju obranu a je pripravené diskutovať o zvýšení tejto sumy. Prioritne je ale potrebné dosiahnuť vnútroštátny konsenzus relevantných politických strán. Vyhlásil to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár.

- Dánsko sa Grónska nevzdá, vyhlásila vo štvrtok dánska premiéra Mette Frederiksenová počas návštevy tohto na nerastné suroviny bohatého dánskeho autonómneho ostrova, o ktorom sa americký prezident Donald Trump vyjadril, že ho chce pripojiť k USA.

- Približne 80 vysokoškolských študentov vyrazilo vo štvrtok na bicykloch zo srbského mesta Nový Sad na zhruba dvojtýždňovú 1300-kilometrovú cestu do francúzskeho Štrasburgu, kde plánujú navštíviť Európsky parlament aj Radu Európy.

- Napriek všeobecnému ústupu ukrajinských vojakov z ruskej Kurskej oblasti považuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vpád na územie nepriateľa za úspešný.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou o novele zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

- Na národnú púť do Ríma a Vatikánu prišli tisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí sa spojili bez ohľadu na vek či názory a ukazujú, že na hodnotách aj na viere sa dá spojiť.

- Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár požiadal Španielsko o možnosť poskytnutia systému protivzdušnej obrany na území SR na základe rotačného systému, kým si Slovensko nezabezpečí vlastnú ochranu vzdušného priestoru.

- Najmenej 25 ľudí prišlo v Pásme Gazy vo štvrtok o život pri izraelskom leteckom útoku na budovu školy, ktorá slúži ako útočisko pre ľudí vysídlených v dôsledku vojny, uviedla tamojšia civilná obrana.

- Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov vstúpili úspešne do prvej fázy prípravy pred majstrovstvami sveta. Vo štvrtkovom úvodnom prípravnom zápase v Trenčíne zdolali rovesníkov z Lotyšska 6:5.

- Americký prezident Donald Trump prepustil najmenej troch v ysokopostavených predstaviteľov Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť (NSC), uviedli vo štvrtok pre stanicu CNN tri nemenované zdroje.

- Zavedené 25-percentné clá na všetky tovary a služby z EÚ do Spojených štátov budú mať negatívny vplyv na ekonomický rast aj ceny výrobkov.

- Transakčná daň je likvidačná pre všetky slovenské firmy, no najmä pre tie malé. Opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska (PS) vyzvali vládu, aby ju zrušila, keďže podľa nich nemá žiadny hospodársky ani sociálny zmysel.

- Pracovný čas členov posádky vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (HEMS) sa bude počítať vo vzťahu k počtu zásahov a nie k počtu letov.

- Ministerstvo dopravy (MD) SR získa možnosť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru SR aj z dôvodu zabránenia šírenia nákazlivých chorôb zvierat.

- Clá na európske tovary a automobily, ktoré v stredu oznámil americký prezident Donald Trump, silne rezonujú medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP).