Bratislava 18. apríla (TASR) - Zahraniční pracovníci menia tvár slovenského trhu práce. Ich počet láme rekordy a dnes už tvoria takmer 6 % pracovnej sily. Hoci pomáhajú udržať ekonomiku v chode, Slovensko výrazne zaostáva v ich integrácii, čo môže v budúcnosti oslabiť prínosy migrácie. Vyplýva to z dát Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Vlani pracovalo na Slovensku 129.000 cudzincov, pričom ich príspevok k rastu zamestnanosti dosiahol historické maximum. Zamestnanosť zvýšili o 0,9 percentuálneho bodu. Trend pokračuje aj v tomto roku - vo februári ich počet prekročil 146.000. „Bez zahraničných pracovníkov by dnes mnohé sektory čelili vážnym personálnym problémom,“ upozornila analytička IFP Monika Pécsyová. Cudzinci zapĺňajú najmä pozície, o ktoré domáca pracovná sila nemá záujem alebo na ne nemá potrebnú kvalifikáciu.

Migrácia sa pritom výrazne mení. Kým v minulosti dominovali pracovníci z okolitých európskych krajín, dnes rastie najmä podiel ľudí z tretích krajín. Tí už tvoria viac než 77 % všetkých zahraničných pracovníkov. Najpočetnejšou skupinou zostávajú Ukrajinci, ktorí predstavujú približne 38 % všetkých pracujúcich cudzincov. Ich počet od začiatku vojny na Ukrajine vzrástol viac ako 2,5-násobne. Na druhé miesto sa dostali pracovníci z Indie (7 %), ktorí predbehli pracovníkov zo Srbska (6 %). Výrazný rast zaznamenávajú aj krajiny juhovýchodnej Ázie - Vietnam, Nepál či Filipíny sa už dostali medzi najvýznamnejšie zdroje pracovnej sily. Naopak, prílev pracovníkov z EÚ stagnuje alebo klesá, keďže tí uprednostňujú štáty s vyššími mzdami.

Pozitívny ekonomický efekt migrácie je podľa analytičky nesporný. Okrem zmierňovania nedostatku pracovnej sily prispievajú cudzinci aj k rastu HDP, vyšším daňovým príjmom a stabilite sociálneho systému. „Ak chce Slovensko zvládnuť starnutie populácie, bez riadenej pracovnej migrácie sa nezaobíde,“ zdôrazňuje Pécsyová.

Kľúčovou slabinou však zostáva integrácia. Slovensko patrí podľa medzinárodného indexu MIPEX medzi krajiny s najnižšou kvalitou integračných politík v EÚ. Najväčšie rezervy má v prístupe na trh práce, vo vzdelávaní a v politickej participácii cudzincov.

Napriek tomu, že v posledných rokoch došlo k zjednodušeniu administratívy a digitalizácii procesov, systémové bariéry pretrvávajú. Problémom je napríklad obmedzený prístup k vzdelávaniu pre niektoré skupiny migrantov či slabé možnosti ich zapojenia do verejného života. „Nestačí ľudí prilákať, musíme ich vedieť aj udržať a začleniť do spoločnosti,“ uzatvára Pécsyová s tým, že riešením môže byť najmä podpora jazykového vzdelávania, lepší prístup k službám a férové pracovné podmienky.