Bratislava 10. augusta (TASR) - Nové rozpočtové pravidlá Európskej únie (EÚ), platné od roku 2024, priniesli členským štátom viac flexibility. Zároveň však vytvorili situáciu, v ktorej krajiny síce plnia pravidlá, ale ich deficity a dlhy rastú. Len približne polovica krajín v procedúre nadmerného deficitu (EDP) reálne zlepšila svoje hospodárenie, pričom ich priemerný schodok je až 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Upozornil na to v aktuálnom komentári riaditeľ odboru fiškálnych analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Šuchta.

Pripomenul, že reforma z roku 2024 priniesla zásadné zjednodušenie európskych rozpočtových pravidiel. Jediným záväzným ukazovateľom sa stalo tzv. výdavkové pravidlo, ktoré určuje rast čistých výdavkov. Tento „strop na míňanie“ je pre každú krajinu pevne určený vopred na obdobie 4 až 7 rokov. Zmena má podľa analytika nesporné výhody, ktorými sú stabilnejšie plánovanie, lepšia riaditeľnosť verejných financií a proticyklickosť v časoch rastu aj útlmu ekonomiky.

„Reforma však ukázala aj svoju hlavnú slabinu - slabé prepojenie na reálne výsledky dlhu a deficitu, najmä v prípade nenaplnenia očakávaných vyhliadok hospodárskeho rastu. Nové pravidlo čistých výdavkov totiž na príjmovej strane rozpočtu zohľadňuje výhradne legislatívne zmeny (nové daňové opatrenia). Nezohľadňuje sa teda fakt, že prípadný slabší rast ekonomiky vygeneruje aj nižšie príjmy,“ vysvetlil Šuchta. Pri nezmenenom strope výdavkov to znamená aj vyšší schodok hospodárenia, ktorý môže navyše pretrvávať dlhodobo.

Dôraz na fiškálnu disciplínu v už aj tak flexibilných pravidlách sa však podľa analytika ešte oslabil, keď bola v minulom roku zavedená tzv. obranná výnimka. Tá umožňuje navýšiť obranné výdavky krajiny o 1,5 % HDP bez vplyvu na plnenie pravidiel.

„Európa dnes čelí paradoxnej situácii. Formálne sa pravidlá plnia, no reálne dlhy a deficity nie sú pod kontrolou. Tento fenomén momentálne vidíme aj vo viacerých krajinách, ktoré sa nachádzajú v procedúre nadmerného deficitu. Teda v štátoch, kde rozpočtová sekera presahuje 3 % HDP a kde by mala byť fiškálna disciplína hlavným cieľom,“ upozornil Šuchta s tým, že aj v EDP je jediným vynucovaným pravidlom rast čistých výdavkov.

Viaceré štáty benevolentnosť pravidiel podľa ekonóma využili a ich deficity namiesto poklesu rastú. Poukázal napríklad na Rakúsko a Belgicko, kde deficit rastie hlavne kvôli slabšiemu rastu ekonomiky, Poľsko a Fínsko zase využili najmä obrannú výnimku „Nepodkopať slabnúcu ekonomiku, či posilniť obranyschopnosť sú legitímne ciele. Zdá sa však, že na pôvodné poslanie rozpočtových pravidiel, teda na fiškálnu disciplínu, sa akosi začína zabúdať,“ konštatoval Šuchta.

Ekonomické zaostávanie alebo nové rozpočtové výzvy v oblasti obrany a energií nie sú podľa neho len dočasné výkyvy. Ide o štrukturálne problémy, ktorým sa bude potrebné skôr či neskôr prispôsobiť. Európska komisia (EK) by tak mohla zvážiť úpravu výdavkového pravidla. „Do technických parametrov by bolo vhodné zaviesť funkčný korekčný mechanizmus. Ak by krajina už príliš zaostávala v poklese deficitu či dlhu, nasledovalo by postupné sprísňovanie pôvodne stanoveného rastu čistých výdavkov,“ priblížil analytik. Naopak, vytváranie ďalších výnimiek v už značne flexibilných pravidlách nie je podľa neho vhodnou odpoveďou, keďže to výrazne oslabuje ich dôveryhodnosť.